Vedeli ste, že v Taliansku čas plynie oveľa rýchlejšie? Alebo teda nám sa to tak zdá. Dôvodom môže byť množstvo aktivít, ktoré vykonávame, alebo prostredie, v ktorom chceme vidieť a zažiť (takmer) všetko. Zároveň si uvedomujeme, že uskutočniť to je priam až nemožné, no snažíme sa vyťažiť z nášho pobytu čo najviac (samozrejme toho pozitívneho). Veľa plánov, no o čosi menej času, aj to je dôvod pre ktorý sa so zápiskami ozývame až takmer po mesiaci. Verím však, že budú pre vás o to zaujímavejšie a záživnejšie.
Začnem mestom, v ktorom žijeme. Teramo, tak ako väčšina miest v tejto oblasti Taianska, jeho pôvod siaha do doby pred rímskou ríšou. Vývoj osídlenia v tejto oblasti malo „na svedomí“ obchodné centrum založené civilizáciou etruskov a féničanov. Mesto bolo prvotne pomenované latinským názvom Interamnia Praetuttorium. Počas Rímskej ríše žilo mesto prosperujúcim a priaznivým životom. To najmä vďaka jeho blízkosti k hlavnému mestu impéria. Dôkazom je množstvo mozaík, divadiel, termálnych kúpeľov či pozostatkov amfiteátrov. Najprosperujúcejšie obdobie pre mesto bolo za vlády cisára Hadriána.
V 15. storočí sa na tomto mieste uskutočnili boje medzi najdôležitejšími rodinami mesta. 13 nasledovníkov rodiny Melatina bolo obesených a spomienkou na túto udalosť je pamätník v centre mesta. Kamenný štít vyobrazuje dve hlavy s jazykmi pod nápisom „A lo parle agi mesura“, čo znamená mysli, čo hovoríš. Nešťastnou udalosťou bolo pre Teramo zemetrasenie, ktoré ho zasiahlo v roku 1626. O štyri roky neskôr ho postihol mor. No v dobe osvietenstva bolo Teramo aktívnym centrom intelektuálneho života. Významnou osobnosťou z toho obdobia je básnik, skladateľ a filozof Melchiorre Delfico. V roku 1890 bolo založené observatórium Collurania. Nachádza sa neďaleko nášho bytu, a samozrejme, už je zapísané v zozname miest, ktoré chceme navštíviť.
Histórie na úvod stačilo, presuňme sa do prítomnosti. Teramo leží v regióne s názvom Abruzzo. Táto oblasť má zaujímavý, obdĺžnikový tvar a rozprestiera sa na rozlohe takmer 11 tisíc kilometrov štvorcových. V regióne sú v súčasnosti štyri provincie: Teramo, Pescara, Chieti a L’Aquila. Príroda a podnebie v regióne predstavujú ideálne podmienky pre pestovanie veľkého množstva olív a hrozna. No paradoxom je, že Abruzzo vyrába menej vín, než ostatné regióny Talianska.
Čo sa samotného vína týka, nebudeme klamať. Je viac než pravdepodobné, že už máme za sebou akú-takú ochutnávku rozličných druhov. Konštatujeme: nie zlé.
Špecialitou, s ktorou som sa ja osobne stretla prvýkrát práve tu, je jedlo zvané arrosticini. Pochádza z tradičnej abruzzskej kuchyne a v miestnych dialektoch sa nazýva aj spiedini alebo spidducci. Ovčie, baranie či jahňacie mäso sa nakrája na kúsky a prepichne špajlou. Pečie sa na malom pozdĺžnom grile, ktorý pripomína žľab, nazýva sa canala. Nechutia zle, no ak nemáte radi baraninu, radšej si (v prípade návštevy tohto regiónu) objednajte iné jedlo.
Arrosticini vám väčšinou nasrevírujú v taktomto prevedení:
My máme to šťastie, že minimálne dva alebo trikrát do týždňa sa naša kuchyňa premení na malú reštauráciu. Stalo sa medzi nami spolubývajúcimi akýmsi nepísaným pravidlom mať spoločné večere. Za jeden stôl si sadáme dve Slovenky, Grék, Talian a Albánec. Skvelá príležitosť na spoznávanie sa a zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch. A ako bonus, vždy chutná večera.
No a keďže dobré jedlo je treba vykompenzovať pohybom, tak chodíme spoznávať okolie. Veľkým šťastím bolo pre nás zistenie, že bežecký chodník priamo popri rieke a cez park sa nachádza len 3 minúty od nášho bytu.
Niečo so seba má aj blúdenie po meste. Nestalo sa nám len raz (a myslím, že je viac než pravdepodobné, že sa nám to ešte stane), že sme sa akýmsi nedopatrením ocitli na inej ulici, než sme plánovali. No ako to aj v živote chodí, tie spontánne rozhodnutia sú tie najlepšie. Na každom rohu nás prekvapí niečo zaujímavé. Či už je to budova, strašidelná záhrada alebo strom obsypaný pomarančmi.
Takmer na každom kroku tu stretávame psíčkarov, ktorí venčia svojich domácich miláčikov, alebo prípadne zarieme len samostatne sa venčiacich psíkov (voľnomyšlienkari :D). Niekedy sa to zdá, že tu žije viac psov ako ľudí. No každopádne, pre nás, „doglovers“, je to vždy potešením.
V rámci nášho terénneho spoznávania sme sa posunuli aj ďalej, mimo mesta. S krajším počasím prišla konečne príležitosť začať skúmať pobrežie. Neďaleko Terama, len 30 minút cesty autom sme sa dostali na krásne miesto, San Benedetto del Tronto. Je mestom na pobreží Jadranského mora, stále aktívnym rybárskym prístavom a jedným z hlavných prímorských letovísk na centrálnom pobreží. Medzi významné pamiatky tohto mesta patrí Gualtieri Tower, hvezdáreň z 12. až 13. storočia. Nachádza sa na najvyššej a najstaršej časti mesta, San Benedetto Alta. Veža meria 20 metrov a návštevníkom poskytuje úplný výhľad na mesto. Okrem toho, pre oko zaujímavým miestom je aj pláž Rieviera delle Palme. Od roku 1998 získala každý rok modrú vlajku. Modrá vlajka je certifikácia udeľovaná plážam a prístavom od Nadácie pre enviromentálne vzdelávanie, ktorá potvrdzuje, že spĺňajú enviromentálne štandardy.
Okrem San Benedetta sme navštívili aj ďalší plážový rezort v okolí. Mesto Roseto degli Abruzzi, alebo len Roseto leží na ústí riek Vomano a Tordino. Je populárnym a vysoko rozvinutým pobrežným mestom, ktoré je známe nielen v Taliansku, ale aj vo svete. Je označované aj ako Lido de Rose (Pláž ruží).
Okrem výletov, jedla a športu nezabúdame ani študovať. Absolvovali sme už prvé skúšky a neminul nás ani úrovňový test z talianskeho jazyka. Príprava na skúšky je pre nás niekedy adrenalínovým športom, keďže tvorba nášho časového harmonogramu občas pripomína slalom na lyžiach (:D). No každopádne pre nás je to výzva, ktorú sme odhodlané prijímať.
Keďže máme už nejaké tie prednášky z manažmentu, logiky a rozhodovania za sebou, strategicky sme si zakomponovali do nášho pobytu aj time management aktivít. A boli sme úspešné. Výsledok? Zvýšil sa nám čas aj na návštevu najhustejšie obývaného mesta v Taliansku, Neapolu. No tomuto výletu venujem najbližší samostatný článok, myslím, že zážitky a skúsenosti stoja za to. Tak teda „stay tuned“.
Ci vediamo a presto!
Z.
