Srí Lanka sa pri cestovaní spomína čoraz častejšie. Stala sa synonymom krásnej krajiny, ktorá síce nie je veľká, no namieša Vám tak fantastickú dovolenku, že sa budete pýtať prečo ste sa v nej neocitli už skôr. Rajský ostrov ako ju prezývajú skrýva historické skvosty zapísané v UNESCO, svetoznáme čajové plantáže, koloniálne mestá, pokojom naplnené chrámy, ale aj panenské pláže ukryté pod kokosovými palmami. Raj otvára dvere. Stačí len vstúpiť…
Pod obrovskými dagobami
Srí Lanka je plná unikátnych historických miest, no ak by si mal človek vybrať len jedno, nech zamieri do centrálnej časti ostrova k miestu zvanému Anuradhapura. Starý autobus z Colomba s prírodnou klimatizáciou, teda bez okien, zastaví na maličkej autobusovej stanici, ktorú do svojich útrob pohltil chaos. Trúbenie áut, predavači ovocia, predavačky drobností na zahryznutie a desiatky autobusov aj tuktukov.
To je moderná Anuradhapura, ktorá vyrástla neďaleko starobylého miesta. Práve ono je tým pomyselným magnetom so skrytými pokladmi. Stará Anuradhapura mala kedysi dávno, pred tisíc rokmi punc hlavného mesta celej Sinhálskej ríše, no nič netrvá večne. Jej ruiny sa vyznačujú pokojom. Pri kamennej nádrži Kuttam Pokuna niekoľko domácich ráno otvára svoje stánky a zametajú ulice, ktoré naplní zvírený prach. Najkrajšími miestami v Anuradhapure sú obrovské dagoby, budhistické pagody. Dagoba Jetavanaramaya patrí so svojimi 122 metrami medzi najväčšie na Srí Lanke. Postavili ju na vyvýšenom mieste, aby zdôraznili jej dôležitosť a je až neuveriteľné, keď si človek uvedomí, že tu stojí od 4.storočia. Na jej stavbu mali použiť takmer 93 miliónov tehál a tie naukladali na seba tak, že z nej vyžaruje príjemná symbióza.
Topánky musí návštevník nechať pred schodiskom a bosý kráča rozpáleným nádvorím v smere hodinových ručičiek. Niekoľko pútnikov si kľakne na zem, modlí sa a následne pri oltárik položia lotosové kvety a zapália tri vonné tyčinky s prenikavou vôňou santalového dreva. Neďaleký les je domov pre opice. Je ich tu takmer dvadsať a nevnímajú, že sa k nim niekto priblížil. Skáču po konároch, hľadajú jedlo, bláznia sa a človek si pripadá akoby sa ocitol v exotickej džungli. V Anuradhapure je pekné aj to, že len na niektorých miestach sa objavia turisti, no iné sú len pre Vás.
Mnohí si požičajú bicykel a medzi jednotlivými ruinami pedálujú, ale kto si to chce užiť naplno, nech sa sem vyberie po vlastných. Neunikne mu tak ani jeden detail. Kým dagoba Jetavanaramaya pripomína starovekú stavbu, iná dagoba Thuparamaya žiari navonok novotou. Aj ona mala kedysi historickú patinu, ale čas jej ju vzal a niekoľko krát ju pripravil o život, preto ju znovu postavili v 19.storočí. Jej telo zdobí snehobiela farba a okolo je vztýčených niekoľko kamenných stĺpov. Dvaja mnísi v bordových rúchach sa spoločne bavia, no aj oni svojou prítomnosťou vytvárajú posvätný dojem.
Ak chcete v Anuradhapure stretnúť čo najviac domácich, musíte sa vybrať takmer do stredu mesta, kde rastie svätý strom Jaya Srí Maha Bodhí. Výhonok stromu mala z Indie doniesť do mesta Théra, dcéra kráľa Ašóku a strom mal napokon na dnešnom mieste zasadiť panovník Devanampiya Tissa už v roku 249 pr.Kr. Sochy Budhov sú obsypané čerstvými kvetmi a zástupy pútnikov v posvätnom bielom odeve krúžia okolo stromu alebo si sadnú na zem a čítajú náboženské texty. Žiadne stavby nestoja v tesnej blízkosti stromu, aby sa nenarušila jeho posvätnosť a význam.
Tajomná Levia skala
Cesta do známej Sigiriye vedie pokojnou krajinou pretkanou národnými parkami. Malé dedinky sa stratia a v tom auto začne brzdiť až úplne zastaví. Značka pri ceste hovorí, že slony majú prednosť, ale že ich človek skutočne uvidí, to nečaká. Stádo slonov sa odrazu vynorí z hustého lesa a pokojne prejde cez cestu. Obrovské slony s mladými len tak kráčajú a Srí Lanka odkrýva svoje krásy. Levia skala ako sa Sigiriya niekedy prezýva sa stala symbolom ostrova.
Z krajiny posiatej zelenými korunami stromov vystrelí takmer 200-metrov vysoká skala, ktorej špička pôsobí ako rovný stôl. Napadlo by niekoho, že sa priamo na vrchole postaví kráľovský palác? V 5.storočí tento nápad zaplnil hlavu kráľa Kasyapu a odvtedy má Srí Lanka svoju vzácnu ikonu, ktorá už dnes figuruje aj na zozname UNESCO. Ku skale vedú nádherné záhrady vyplnené tichom, ale aj kamennými ruinami niekdajších fontán, vodných bazénov a ciest. Aj vtedy vedeli aká je voda vzácna a dokázali sa s ňou vyhrať tak, aby ju premenili na zázrak.
Ráno sa nad Levou skalou vznáša jemný opar, ktorý ju magicky zahaľuje a tak je Sigiriya ešte príťažlivejšia, než inokedy. Kamenné schody vytesané do skaly sa roztápajú pod nohami a človek necíti únavu, lebo sa teší čo ho čaká hore. Na pol ceste treba vystúpiť ostré schodisko k jaskyni. Ona preslávila Sigiriyu, pretože práve sem starí umelci ukryli nádherné fresky krásnych žien. Na hlavách majú výrazné ozdoby, sú od pol pása nahor nahé a niektoré akoby tancovali a pripomínali bájne apsary. Sú tak krásne, až sa ich chce človek dotknúť. Kedysi ich tu vraj mohlo byť až 5000, ale dnes oči spočinú len na zlomku. Cesta tu však ešte ani zďaleka nekončí a schody vedú až na samotný vrchol. Oplatí sa sem merať cestu už len pre výhľad samotný. Krajina odtiaľto pôsobí ako jeden nekonečný les z ktorého sa vynára niekoľko pahorkov či chrámov.
Rozprávka pokoja. Presne preto prezývajú Srí Lanku ako rajský ostrov. Palác na vrchole skaly pripomínajú dnes ruiny rozlezené na niekoľkých terasách. Ešte viac však zaujmú bazény, ktoré kedysi boli plné vody a záhrady aké poznali aj v starej Perzii. Tu na vrchole holej skaly? Genialita staviteľstva v priamom prenose hovorí o dômyselnom systéme ako sem vodu dokázali dostať. Vietor sa opiera do tváre, ale pocit z prekvapenia čo sa na vrchole skrývalo je väčší. Stačí si len sadnúť a kochať sa výhľadom. Raz na záhrady, raz na palác. Koľko je na svete takýchto unikátnych miest?
Krajina s vôňou čaju
Ak sa povie Srí Lanka alebo Cejlón mnohým sa vybaví čaj. Nie nadarmo sa o rajskom ostrove hovorí ako o mieste, kde sa pestuje jeden z najlepších čajov sveta. Nedá sa mu tu vyhnúť a kto chce kráčať po jeho stopách, ten sa skôr či neskôr dostane do centrálnej oblasti zvanej Vysočina, kde leží neveľké mesto Nuwara Eliya. Práve ono sa považuje za hlavné mestom srí lanského čaju.
Vlak z Kandy je neskutočne preplnený a mnohí ľudia sedia vedľa svojich batohov na zemi či priamo na schodíkoch a kochajú sa krajinou. Pred Nuwarou je to opäť o cejlónskej rozprávke vďaka prvým čajovým plantážam a malým farebným bodkám, ktoré predstavujú zberačky čaju. Ak by Srí Lanka nemala čaj, Nuwara Eliya by nikdy neexistovala. Za jej vznikom ako aj za začiatkom pestovania čaju stojí britská koloniálna mašinéria, ktorá si všimla, že Srí Lanka má veľmi dobrú klímu na pestovanie čajovníku a tak našli miesto v nadmorskej výške okolo 1800 mnm a usadili sa tu. Tým mestom je Nuwara Eliya a dodnes by sme tu našli niekoľko koloniálnych skvostov od obyčajných budov až po nádhernú poštu, Hill Club či golfový klub kde sa svojho času schádzali britskí džentlmeni.
Centrum mesta žije trhoviskom, kde dostať čerstvú papáju, ananás, sladké mandarínky aj kopec zeleniny. V malých podnikoch sedia chlapi, obedujú, bavia sa, no najviac života je pred predajňami s alkoholom. Pár kilometrov za mestom leží slávna čajová plantáž Pedro Tea Estate. Každý hrkotajúci tuk tuk vie, kde nachádza a za pár stoviek rupií Vás tam odvezie. Na mieste, kde vzniká čaj ho je vo vzduchu príjemne cítiť. Ochotný pracovník čajovej továrne nás vezme dnu a prejdeme s ním všetko od toho ako sa čaj zbiera, suší, spracováva, triedi a delí podľa veľkosti aj kvality. Neskutočné, koľko práce a alchýmie sa skrýva za pohárikom čaju.
Prehliadka končí na terase s výhľadom na čajové plantáže. Popíjať čaj priamo na mieste, kde ho pestujú a vyrábajú je krásnym zážitkom. Oči neprestajne skáču po krajine, pretože sa nevedia vynadívať na tú čajovú krásu. Čajovníky sú nasadené tak husto pri sebe až pripomínajú smaragdový koberec. Medzi čajovníkmi vedú aj úzke cestičky a tak sa priam ponúkajú na prechádzku. Každý si tak na vlastnej koži môže skúsiť aké je to odtrhnúť si pár čajových lístkov priamo z čajovníka.
Krása koloniálneho mesta
Koloniálnu architektúru by sme našli na mnohých miestach Ázie, pretože práve tento kontinent si veľkí európski hráči vybrali za svoje pôsobisko. Aj Cejlón sa nám spája s britskou ríšou, no už dávno pred Angličanmi tu pristáli Portugalci či Holanďania. Každý tu po sebe niečo zanechal a všetko sa to zmiešalo v prímorskom meste Galle na juhozápade ostrova. Galle ako významný prístav poznali už v staroveku a neskôr sa tu zastavil takmer každý národ, ktorý sa na ostrove ocitol. Práve odtiaľto sa dostávala do Európy prvá škorica, svojho času vzácnejšia než zlato. Škoricu to dostať aj dnes, no už si jej môžete kúpiť aj niekoľko kilogramov bez toho, aby Vás to zruinovalo.
Moderné Galle je rušné poprepletané chaosom, no ako náhle sa dostanete do tieňa hradieb, všetko sa spomalí. Rybí trh len pár metrov od mora vonia čerstvosťou a na improvizovaných pultoch sú nahádzané veľké tuniaky aj malé ryby, ktoré bude treba nasoliť či len tak opražiť na korení. Skupina mužov pri odstavených loďkách vyťahuje ručne obrovitánsku sieť a na pláži sa pri nich zhŕkne niekoľko zvedavcov. Po dlhých minútach sa im ju podarilo vytiahnuť a je doslova plná rýb. Svet za hradbami je plný úzkych uličiek, námestí ozdobenými starými stromami a na malom priestore sa tu miešajú mešity s kostolmi. Niekoľko tradičných domov si pamätá Holanďanov a dnes slúžia ako múzea, kde vo vitrínach stoja staré medaily, holandská keramika či symbol tulipána a mlyna.
Snehobiela mešita Meera na prvý pohľad viac pripomína katedrálu než moslimský svätostánok, ale to je presne Galle. Všetko je tu premiešané, iné a lákavé. Celé staré mesto stále obopínajú kamenné hradby na ktoré sa dá vyliezť a pod nohami sa objaví tyrkysovo sfarbený Indický oceán. Nárožie hradieb stráži najstarší maják ostrova, ktorý tu stojí už od roku 1848. Turisti si ho zamilovali a takmer každý si pod nim spraví fotografiu.
Námornú históriu mesta pripomína dnes opustená budova Lloyd´s Agency, kde visí tabuľa s prázdnymi políčkami na zapísanie prichádzajúcich lodí. Aj anglikánsky Kostol všetkých svätých zíva prázdnotou. Jeho štyri vežičky pripomínajú pevnosť, no v skutočnosti je pekným príkladom viktoriánskej gotiky aká zdobí aj indický Mumbai. Staré domy vrhajú do ulice príjemný tieň a tak si tu človek aj počas prechádzky príjemne oddýchne. Návšteva Galle by však bola nekompletná bez toho, aby sme ochutnali aj miestnu kuchyňu. Srí Lanka vie ako všetko namiešať do geniálneho jedla a stačí si dať obyčajný šošovicový dhál s chrumkavým papadom a máte pocit, že ste skutočne na rajskom ostrove.
Tomáš Kubuš
https://www.streetfoodhunters.com
https://www.facebook.com/streetfoodhunters/
