Thesaloniké alebo Solún, skrátene Saloniki ležia na pobreží širokého zálivu Thermaikos. Sú viac ako 3000 rokov starým, hlavným mesto gréckej Makedónie a druhým najväčším gréckym námorným prístavom. V meste sa v priebehu času snúbilo viacero kultúrnych vplyvov.
Solún založil ho v roku 315 pnl diadochom Kasandrus na západnej strane polostrova Chalkidiki v delte riek Axios a Aliakmon. Kasandrus bol generálom a zároveň aj švagrom Alexandra Veľkého. Mesto dostalo meno podľa sestry Alexandra Veľkého, manželky Kasandrovej princeznej Thessalonike, ktorá zasa dostala mesto po víťazstve v Thesálii. Zložené je z názvu kraja – Thesália a slova niké, ktoré znamená víťazstvo. Hneď po Konštantínopole patrilo k najvýznamnejším mestám Byzantskej ríše.
Thessaloniki boli v minulosti obkolesené obdĺžnikovými hradbami, ktoré dal postaviť Theodosius Veľký. Pri východných hradbách bol hipodróm, v ktorom sa konávali preteky koní. Približne v strede mesta bolo štvorcové fórum, prechádzala nim „Via Egnatia.“ Ruiny fóra ako aj rímske divadlo je možné pozrieť si v meste aj dnes.
Na východnom okraji historickej časti mesta stojí víťazný oblúk, ktorý dal postaviť na znak víťazstva nad Peržanmi cisár Galérius. Okrem toho si dal v meste vybudovať vlastné mauzóleum, v podobne okrúhlej 30 metrov vysokej budovy – rotundy. Keďže cisár nezomrel v Thessalonikách, stavba zostala nevyužitá. Okolo roku 400 ju dal Konštantín I. prestavať na kresťanský kostol a vyzdobiť mozaikami. Zmena nastala v roku 1590, stala sa z rotundy mešita a bol vybudovaný pri nej aj minaret. Väčšina byzantskej výzdoby bola vtedy zničená. Traduje sa, že stavba je najstarším kostolom na svete. K ďalším pozoruhodným stavbám patrí palác Galeriusa, Rímsky trh a kúpele alebo Nymphainon. Zvyšky rímskych stavieb sa nachádzajú v tesnej blízkosti Tureckých kúpeľov. K archeologickým náleziskám prístupným návštevníkom patrí aj cintorín Agia Paraskevi.
V 5. storočí bol postavený kláštor Studion a trojloďová katedrála Aghios Demetrios – ochranu mesta. Je prvým kostolom v chrámovom komplexe a najväčším v krajine. Postavený bol na mieste rímskych kúpeľov, kde bol úkladne zavraždený rímsky vojak Dimitrios. Má pohnutú históriu, vyhorel, prestavali ho, slúžil ako mešita, ku ktorej pristavali minaret. Vnútorná výzdoba nebola v čase Osmanskej ríše zničená, mozaiky boli len zamaľované na bielo. Dnes je kresťanským kostolom. Jeho súčasťou je krypta z 3. storočia po Kristovi s katakombami sv. Dimitriosa.
Nenechajte si ujsť ani kostol sv. Michalisa a kostol sv. Múdrosti (Hagia Sofia) s nádhernými mozaikami a freskami. Bola postavená po vzoru Hagia Sofia v Konstantinopole. Chrámová kupola má priemer 10 metrov a je v nej pozoruhodná mozaika s motívom Nanebovstúpenia Panny Márie. Stavba má klasický byzantský pôdorys v tvare gréckeho kríža. Ukážkou tradičnej byzantskej architektúry je kostol Panagaia Chalkeon z 11. storočia. Kostol s najväčšou a najzachovalejšou zbierkou byzantských fresiek v Solúne je Agios Nikolaos Orfanós zo 14. storočia. Vďaka byzantským kostolom sa mesto dostalo do zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Za pozornosť stojí aj starobylý kláštor Vlatadon a Hagia Theodora.
Jedinou zachovanou časťou mesta, po požiari v roku 1917 je Kastro, známa aj pod menom Ano Poli. Uzučké uličky lemujú kamenné domy, maličké reštaurácie a obchodíky so suvenírmi. Zachované sú aj mohutné hradby, ktoré boli vybudované už na začiatku 5. storočia. Je z nich krásny výhľad na mesto a záliv.
Časy Otomanskej ríše pripomínajú turecké verejné kúpele Bey Haman, najväčšie v Grécku, Bezesteni – krytá tržnica, kde predávali kedysi najmä zlatníci (dnes tu nakúpite najmä textil a šperky), Alaca Imaret (bývgalý chudobinec) a Hamza Bey Camii, ktorá dnes slúži ako galéria.
V Solúne je nádherné starobylé centrum, plné malebných uličiek, kde sa kostoly striedajú s historickými domami. Srdcom mesta je známy trh Modiáno, aj v minulosti bol hlavnou zásobárňou potravín. Dnes je len ťažké odolať výborným syrom, olivám, či čerstvým rybám. Okrem pestrej ponuky potravín si môžete vypočuť aj pouličných muzikantov. Pevnosť Heptapyrgion, počas vlády Turkov nazvaná Yedi Kule sa týči a kopci v severovýchodnej časti mesta. Slúžila aj ako vezenie, reštaurátorské a archeologické práce v nej prebiehajú do dnes.
Menej bohatú históriu má hlavné Aristotelovo námestie, ktoré vás iste zaujme. Je dielom francúzskeho architekta Ernesta Hébranrda a priniesol tak atmosféru európskych veľkomiest. Orientálny ráz tu dal zelenú moderným budovám. Môžete sa po ňom pokojne prejsť, celé tvorí pešiu zónu a je obkolesené honosnými budovami zo začiatku 20. storočia. V blízkych uličkách môžete navštíviť tradičné grécke taverny. Aj keď nie ste práve hladní iste neodoláte. Dajte si aspoň mezé – malé predjedlo a zapite ho tradične ouzom alebo tzypurom. Len máloktoré z miest sa môže pýšiť takým množstvom cukrární a kaviarničiek. Nechajte sa zlákať tradičnou gréckou baklavou alebo melomakarona, kourabiedes, finkia,… určite si vyberiete.
Neďaleko od Rotundy je rodný dom Atatürka, narodil sa tu v toku 1881 Mustafa Kemal. V dome je malé múzeum, stará sa oň turecký konzulát, o vstup je potrebné dopredu požiadať a predložiť pas.
Mesto je sídlom najslávnejšej gréckej univerzity – Aristotelovej univerzity založenej v roku 1926.
Pri mori, pozdĺž zálivu, je vybudovaná promenáda, pri príjemnom počasí sa tam dá chodiť celé hodiny. Iste neprehliadnete bronzový pamätník, ktorý je venovaný Alexandrovi Veľkému.
Pri prechádzke po pobreží Vám iste neunikne Biela veža – je symbolom mesta a gréckej suverenity v regióne Macedónsko, pôvodne slúžila ako osmanské väzenie. Meria 37 metrov a postavili ju Benátčania. Je poslednou úplne zachovanou obrannou vežou zo 16. storočia. Nachádza na nábrežnej promenáde zvanej Paralia. Bola postavená v 15. storočí, hovorilo sa jej príznačne Krvavá alebo Červená veža, bola známa krutosťou osmanských dozorcov. Bola súčasťou mestských hradieb. Bielou sa stala až v roku 1912, keď ju premaľovali počas Balkánskej vojny. Vežu je možné pozrieť si aj zvnútra a to každý deň, je v nej umiestnená zbierka byzantských ikon. Z jej strechy je krásny výhľad na Paraliu, more, prístav a časť mesta.
Hneď nad Bielou vežou, smerom do mesta sa nachádza Archeologické múzeum, ktoré je známe najmú kvôli nálezom z hroby Filipa Macedónskeho. Mesto ponúka svojim návštevníkom aj Múzeum antickej kultúry a Múzeum byzantskej kultúry, Národopisné múzeum, Archeologické múzeum, Národné múzeum súčasného umenia, Múzeum macedónskeho zápasu, Židovské múzeum Thessaloniki, dve synagógy i Národné múzeum súčasného umenia. Z moderných stavieb si nenechajte ujsť vedecké centrum Noesis, kde sa nachádza aj miestne technické múzeum s obrovským planetáriom.
Turistov tu privíta množstvo tradičných kaviarní so živou gréckou hudbou. Vo svete je známa najmä barová štvrť Ladadika neďaleko prístavu. Živelní Gréci vedia, ako sa zabaviť, to im nemôžeme uprieť. Ak dovolenkujete na Chalkidiki alebo na Olympskej riviére máte do Thessaloník len na skok. Nezabudnite, že Lonely Planet vyhlásilo Thessaloniki za piate najlepšie párty mesto na svete
