Poznáte prielivy Skagerrak a Kattegat? Nachádzajú sa v Baltskom mori medzi Švédskom a Jutským polostrovom. Severná časť prielivu Kattegat, ktorý by sme doslova mohli preložiť ako mačacia diera, je domovom najväčšieho ostrova v tejto oblasti. Ostrov Læsø leží 19 kilometrov od severovýchodného pobrežia dánskej pevniny. Ostrov sa pýši rôznymi zaujímavosťami a je súčasťou príbehov z nórskej mytológie.
Minulosť ostrova je podstatná aj pre jeho terajšiu podobu. V stredoveku bol známy pre soľný priemysel. Podzemná voda na ostrove obsahuje viac ako 15% soli. Táto soľ sa prirodzene koncentrovala a kryštalizovala na plochých lúkach počas suchých a horúcich letných dní. Obyvateľom ostrova to však nestačilo a na „ťažbu“ a úpravu soli postavili stovky pecí. Na ich používanie však bolo nutné spotrebovať veľké množstvo dreva ako paliva. Ostrov tak nakoniec ostal takmer bez jediného stromu a následne na to boli dediny zničené pieskovými búrkami. Ťažba bola však potom zakázaná a soľný priemysel sa prakticky zrútil. Vzduch bol plný morskej soli, čo zabránilo rastu akéhokoľvek druhu rastlín či dokonca trávy. Od konca 80. rokov 20. storočia sa v malom meradle s ťažbou pokračovalo len v rámci archeologického experimentu.
Pri soli ešte ostaneme. S obdobím jej ťažby na ostrove je spojená aj výroba a budovanie striech tunajších domov. Pýtate sa prečo? Keďže sa na ostrove nenachádzal žiaden prírodný materiál vhodný na stavbu domov, akým je drevo či tráva, obyvatelia začali využívať morom unášané drevo a morské riasy na stavbu ich obydlí. Ostrov sa môže pýšiť netradičným typom striech vyrobeným z morských rias. Konkrétne ide o morskú trávu nazývanú eelgrass. Táto riasa rastie v moriach obklopujúcich ostrov a kedysi sa vyskytovala v takom hojnom množstve, že sa častokrát vyplavila na brehy ostrova. Je charakteristická dlhými svetlo zelenými listami so šírkou jedného centimetra, ktoré mnohokrát dosahujú dĺžku až 2 metre. Poľnohospodári ich zbierali z pláží a sušili ich. Následne na to ich zviazali a skrútili do hrubých lán, ktoré potom tkali cez domáce krokvy na vytvorenie strechy. Na spoločnom tkaní sa zúčastňovali takmer všetky ženy a dievčatá z ostrova.
Vďaka tomu, že riasy ako materiál striech sú impregnované soľou, strechy dokážu vydržať stovky rokov a nerozpadnú sa. Ako strecha starne, tuhne do jednej masívnej hmoty. Je charakteristická nielen vodotesnosťou, ale je zároveň aj protipožiarna. Vyznačujú sa veľkou hmotnosťou, odhadom až 300 kilogramov rias je potrebných na jeden meter štvorcový strechy.
Koncom 18. storočia sa na ostrove nachádzalo takmer 250 domov s takýmto typom striech. V 20. rokoch 20. storočia napadla eelgrass hubovitá choroba, ktorá spôsobila zničenie veľkého množstva rias v okolí ostrova. V súčasnosti na ostrove ostalo len menej ako 20 domov so strechou z rias. Ostrov je dnes však opäť zalesnený a domy sú obklopené stromami, ktoré ich chránia pred vetrom obsahujúcim soľ. To umožňuje ostatným rastlinám zakoreniť sa na strechách z morských rias. Tie však po čase začnú hniť a musia sa odstrániť.
Okrem týchto špecifických domov sa ostrov vyznačuje aj jedinečným štýlom dánskej tradičnej hudby a taktiež je domovom poddruhu včely, takzvanej európskej čiernej včely. Tento druh je chránený dánskym zákonom, ktorý zakazuje dovoz iných druhov na ostrov.
