Sicília musela kedysi pripomínať povestnú babylonskú vežu všetkých národov. História sa k nej zachovala veľmi štedro, pretože ju obdarovala mnohými civilizáciami, ktoré jej zemou kráčali. Niektoré časom vybledli, iné sa ešte väčšmi dostali do krvi miestnych ľudí. Dnes žiaden jej obyvateľ nepovie, že je Talian, pretože sú Sicílčania. Kamkoľvek sa na tomto ostrove vyberiete, zostanete očarení.
Pod palermskou katedrálou
Bijúcim srdcom trojuholníkového ostrova je svetoznáme Palermo. Obchádza ho ťaživá povesť mafiánskych zločinov a balansovaním na hrane zákona, ale miestni tvrdia, že najhoršie roky už majú za sebou. Palermo v sebe dokonale dokázalo skĺbiť dedičstvo arabských dobyvateľov vtlačené do úzkych uličiek, ktorými sa prevaľuje farebný a živý trh so sicílskym spôsobom života. Čas pojem neznámy, nikto sa nenáhli a ísť do práce bez toho, aby sa ráno zastavili v obľúbenej kaviarni a dopriali si capuccíno či kávu spraví málokto. Hovorilo sa, že mesto bolo svojho času tak významné, že sa s ním mohla porovnávať jedine andalúzska Cordoba.
To čím je Palermo známe dnes majú na svedomí Normani, ktorí premenili Palermo na centrum svojej ríše. Hlavnou ulicou sa okrem všadeprítomných mopedov a áut rozlieha aj pravidelný dupot koní. Voziť sa na drožke jeho ulicami patrí už dlhé desaťročia k príjemným spôsobom ako spoznať niektoré jeho zákutia. Najvýraznejšou pamiatkou celého Palerma je fantastická katedrála plná dokonalých detailov. Námestie v jej okolí vypĺňajú upravené živé ploty a vysoké palmy. Na tele katedrály sa strieda niekoľko štýlov. Má obrovskú kupolu, niekoľko hranatých vežičiek, okná, falošné okná a monumentálny vstup pripomínajúci kamennú bránu. Za bohatým zovňajškom sa však skrýva prekvapenie. Interiér je neobvykle prázdny, potiahnutý mramorom a chýba jej typická maľovaná výzdoba po stenách. V rohu stoja kráľovské hrobky, kde našli miesto posledného odpočinku dvaja najväčší vládcovia Sicílie Roger II. a Fridrich II. Štaufský.
Ešte častejšie ako za kráľmi prichádzajú obyvatelia Palerma za svojou patrónkou svätou Rozáliou. Jej popol je uložený v striebornom relikviári. Každý rok medzi 10.-15.júlom sa ulice mesta ponoria do osláv na jej počesť. Všade sa oslavuje, ulice prikryjú tisíce lupeňov ruží a kto sa ocitne v sprievode tak má nezabudnuteľný zážitok takmer zaručený. Mestský park neďaleko Normanského paláca je útočiskom miestnych dôchodcov. Stretávajú sa tu výlučne muži a pri svojich rozhovoroch dokážu prebrať všetko čo sa im za posledné dni, či hodiny prihodilo. Je krásne ich sledovať, pretože práve toto je ten povestný život domácich Sicílčanov. Kým páni debatujú vonku v parku, ich manželky si vyberú pred dom stoličky a ulicu premenia ne miesto spoločenských stretnutí. Na Sicílii sa život veľmi často odohráva vonku priamo pod nebom.
Medzi morom a skalou
Ak by sme sa na severosicílske mesto Cefalu pozreli z diaľky, videli by sme masívnu skalu, ktorá je na jar potiahnutá prenikavo zeleným trávnatým kobercom a pod ňou sa na brehu mora krčia domy roztiahnuté po pobreží. Počuť príboj rozbíjajúci sa o skalnaté móla a šum vĺn miznúcich medzi maličkými kamienkami porozhadzovanými po pláži.
Panorámu Cefalu však nedokresľuje len skala, ale najmä dve vysoké veže miestneho Dómu, ktorý podľa zasvätených obyvateľov patrí k najkrajším na ostrove. Počas siesty je mesto strašidelne vyľudnené a len sem tam sa v niektorej z úzkych uličiek ozve hlučný rev mopeda. Obchodíky lemujúce ulice spia za mrežami a ich majitelia si išli zdriemnuť domov.
Všetky uličky v starej časti Cefalu vedú k pýche mesta. Námestie pred Dómom sa podvečer zaplnilo ľuďmi, pretože v jeho tesnej blízkosti vyrástli reštaurácie a malé kaviarničky. Domáci pomiešaní s turistami si vychutnávajú sicílske špeciality priamo pod vežami nádherného Dómu. Všade naokolo sú malé obchodíky. Najviac zo všetkého sú tu predajne suvenírov. Niet sa čomu čudovať, keďže Cefalu patrí k najnavštevovanejším miestam na Sicílii. Kúsok od pláže je malé miesto, kde kotvia drevené rybárske člny, vyspevujú čajky a nad prístavom sa dvíhajú starobylo vyzerajúce domy s opadanou omietkou. Pozorovať z nich nekonečný horizont, ktorý podfarbuje slnko zapadajúce do mora musí byť zážitkom aj pre niekoho, kto v nich prežil celý svoj život.
Za majestátnou Etnou
Sicílska Etna sa stala nielen synonymom ostrova, ale hneď jej najznámejším symbolom. Jej vysoký vrcholok dotvára panorámu takmer celého východného pobrežia a ľudia by si bez neho už nevedeli predstaviť pohľad na krajinu. Je pravdou, že niekedy má už Etna všetkého dosť a vtedy nahnevane okolo seba chrlí žeravú lávu, ktorej potoky ticho a pomaly stekajú jej úpätím, no aj tak na ňu nedajú Sicílčania dopustiť. To, že Etna nie je len kulisou sicílskej panorámy dokazuje aj fakt, že sa premenila na obľúbený výletný cieľ. Domáci prezývajú Etnu po svojom Mungibeddu, teda vysoká hora, čo odkazuje na jej výšku 3320 mnm.
Ako celá Sicília aj ona je zahalená tajomstvami a legendami, ktoré si ľudia hovorili z generácie na generáciu. Pre Grékov predstavovala jednu z brán do podsvetného kráľovstva boha Háda. Iní vraveli, že priamo pod ňou má Hefaistos svoju dielňu a keď pracuje, Etna chrlí lávu všade navôkol.
Cesta hore k Etne vedie nádhernou krajinou posiatou údoliami, pahorkami do ktorých zasadili vinice a na ich úpätí prežívajú malé mestečká s čiernym nádychom, pretože ich budovali z lávového kameňa. Mnohí možno netušia, ale svahy Etny sú presláveným vinárskym revírom a pochádza odtiaľto obľúbené biele víno Cataratto s príjemne korenistou chuťou. Etna sa stáva majestátnejšou a jej špička sa zahalila do jemnej, bielej dymovej clony vychádzajúcej z jej útrob. Všade naokolo je more, avšak namiesto vody sa tu zvlnila stuhnutá láva. Mesačná krajina. Nie je všetko čierne ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale medzi ostrými kameňmi sa objavujú nádherné, pestrofarebné kvietky.
Tu pod Etnou je svet úplné iný ako svet tam dolu. Život tu je je podriadený náladám veľkej hory. Ak sa rozhodne premeniť lúku plnú kvetov na lávové more, bez varovania tak spraví. Hore na dosah niekoľkých kráterov stojí parkovisko a cestičky, kde sa môže návštevník rozhodnúť čo spraví. Kto chce, ten pokračuje ďalej do výšky cca 2500 metrov na dosah Etny, pričom má na výber či bude šliapať alebo sa pohodlne odvezie džípom a až potom sa vydá po vlastných.
Na brehu mora môže byť horúco, ale tu hore fúka nepríjemný vietor a je pomerne chladno. Ani ten kto sa rozhodne preskúmať okolie kráterov nemá čo ľutovať. Ostré šliapanie do kopca po sypkých lávových kameňoch a prachu končí až na okraji pomerne nového krátera Cratere dell´Eruzione 2001. Jeho výška presahuje pár metrami rovnú dvojtisícovku a hoci je pod ním veľa turistov, tu na vrchole by sa dali zrátať prstami jednej ruky.
Božský kľud sprevádza vietor narážajúci do bizarne tvarovaných skál oranžovo-čiernej farby. Vrchol, teda jeho okraj tvoria lávové kamene. Stačí sa sadnúť na najvyšší kameň, nechať nohy hojdať sa nad niekoľko desiatok metrov prázdnou priekopou a cítiť silu prírodu. Milujem sopky pre ich neodolateľnú krásu a pomyselné nebezpečenstvo. Priamo pod kráterom sa objaví ďalší, menší kráter Silvestri, ktorý je vďaka svojej dostupnosti tým najnavštevovanejším kráterom. Cesta z krátera nadol k Silvestri nie je prechádzkou, pretože lávové more sa hýbe pod nohami a človek má pocit akoby išiel na eskalátore. Hoci len s tým rozdielom, že tu mu do topánok každú chvíľku skočí nejaký ostrý kamienok.
Neďaleko krátera stojí niekoľko drevených obchodíkov s tradičnými výrobkami. Stoly sa prehýbajú pod fľaškami sladkého likéru z citrónov či mandlí, v malých pohárikoch sa podáva na ochutnávku víno z úpätia Etny a kto baží po suveníroch, tomu padne oko na figúrky či sošky vytvarované z čiernej lávy. Typickým produktom je aj miestny med. Nahádžu sa do neho kúsky orieškov, mandlí, pistácii či dokonca ovocia a preto dostane každý špecifickú príchuť.
Catania so svojim trhoviskom
Za najkrajším trhom východnej Sicílie musíme opustiť zvlnené pahorky vnútrozemia a vybrať sa na pobrežie do známej Catanie. Ľudia sem prichádzajú na nákupy z celého okolia a každé ráno je tu nesmierne rušno. Sicílske bazáry či trhy sú pozostatkom arabskej nadvlády nad ostrovom a miestni na ne nedajú jednoducho dopustiť. Najznámejším trhom Catanie je La Pescheria plná rýb. Ich aróma sa tiahne námestím pred Dómom sv.Agáty na ktorom stojí symbol mesta, malý čierny, lávový slon Lioutru nesúci na svojom chrbte obelisk. „Pozor na vreckárov“ znie dobrá rada, pretože tí si môžu v dave nájsť turistov, ktorí v stave očarenia miestom zabudnú na všetko ostatné.
Hradba tiel napovedá, že ide o obľúbené miesto. Človek sa ocitne v strede diania a zo všetkých strán na neho útočia hlasy a zvolávanie predavačov. Presne ako na arabskom trhu niekde v severnej Afrike. Rybári ospevujú svoje úlovky, ryby, morské potvory a keď jeden skončí, hlas druhého zahrmí priestorom. Niektorí sa prekrikujú navzájom, iní čakajú kým sused skončí a pokúša sa ho svojim spevom tromfnúť. Sicílsky trh je divadlom pod šírym nebom, len namiesto hercov tu hrajú rybári v dlhých gumených čižmách a rukaviciach. „Ochutnajte“ vyzýva starší rybár partiu talianskych turistov nad košíkom s čerstvými morskými ježkami. Patria k sicílskej delikatese. Ulovia sa ráno, čerstvejšie byť nemôžu a tu sa ostrými kliešťami roztvoria, pokvapkajú citrónom a lyžičkou sa zje ich vnútro. Nie každému chutí, ale chute Sicílie sú rôznorodé. Vedľa predávajú ustrice, čierne slávky, krevety a o pár metrov ďalej leží na ľadovej triešti vystavený obrovský tuniak.
V tomto svete sa ľudia delia na nakupujúcich a predávajúcich. Jedni bez druhých nedokážu existovať. Sicílske ženy ako vždy elegantné sa aj tu medzi ľuďmi prebíjajú s typickou noblesou. Zjednávajú, nakupujú a presne vedia kam majú ísť. Každý Sicílčan má svojho obľúbeného rybára a preto sa nechodí len nakupovať, ale aj pozhovárať. Okraj trhu obsadilo niekoľko predajcov zeleniny, ovocia, ale objavia sa aj koreniny, olivy, syry, bylinky a mäso. Krása tohto miesta sa nedá vyjadriť slovami. Dýcha z neho Sicília. Jej starobylosť vpísaná do tvárí ľudí. Jej krása, ktorú vytvorili desiatky národov.
Tomáš Kubuš
http://www.streetfoodhunters.com
https://www.facebook.com/streetfoodhunters
