Inak prezývaná aj „rieka striebra“. Možno ste o nej ešte nikdy nepočuli, no ide o najširšiu rieku nachádzajúcu sa na juhovýchodnom pobreží Južnej Ameriky. Leží medzi Uruguajom a Argentínou. Na tomto mieste dochádza k zúženiu a prenikaniu Atlantického oceána do vnútrozemia.
Atlantický oceán preniká do vnútrozemia približne 290 kilometrov a končí sa na mieste, kde sa stretávajú rieky Uruguaj a Parana. Existuje tu však pomenovávacia dilema. Nie je úplne jasné, či ide o rieku, more, ústie, alebo priepasť. Mnoho geológov sa zhoduje na tom, že Rio de la Plata nie je tak celkom rieka, ale ide o ústie, do ktorého sa vlievajú rieky Uruguaj a Paraná. Bežne sa však obyvateľmi daných krajín či laickou verejnosťou označuje ako rieka. Okrem toho, že sa rozprestiera na takmer 300 kilometroch smerom do vnútrozemia, tak šírka Rio de la Plata sa vzdialenosťou od zdroja zväčšuje a dosahuje neuveriteľných 220 kilometrov.
Rio de la Plata vytvára prirodzenú hranicu medzi juhoamerickými krajinami Uruguaj a Argentína. Okolité prostredie je jedným z najhustejšie obývaných oblastí v rámci týchto krajín. V ústí rieky sa nachádza množstvo významných prístavných miest nevynímajúc ani samotné hlavné mesta týchto dvoch krajín.
Pred príchodom Európanov na toto miesto bola oblasť okolo Rio de la Plata obsadená domorodými obyvateľmi pochádzajúcimi z Južnej Ameriky. K podrobnému preskúmaniu tejto oblasti sa dostali španielski a portugalskí prieskumníci až v 16. storočí. S rozvojom obchodu a poľnohospodárskych metód došlo k vytváraniu a rozkvetu osád. V súčasnosti je veľmi husto obývanou oblasťou, dokonca až 70% z celkového počtu uruguajského obyvateľstva žije v blízkosti tohto regiónu.
Nachádza sa tu aj prírodná rezervácia Reserva Ecológica Constanera Sur, ktorá je navštevovaným turistickým miestom. Leží na východ od Buenos Aires. Priťahuje turistov z každého kúta sveta a ponúka širokú škálu fauny a flóry.
Oblasť okolo Rio de la Plata sa vyznačuje pestrou škálou života čo sa rastlinstva aj živočíšstva týka. Na východe územia sa nachádzajú lesy bohaté na stále zelené stromy. Dolnú časť, naopak, tvoria predovšetkým rozsiahle plochy trávnatých porastov určených na pasenie zvierat a pestovanie plodín. Nachádza sa tu flóra typická pre juhoamerický mokraďový ekosystém, ako napríklad hyacint či amazonská vodná ľalia. Zo zvierat sa tu vyskytujú jaguáre, tapíry či oceloty a z plazov sa tu dobre žije najmä kajmanom, štrkáčom, kobrám a leguánom.
Meno tomuto miestu dal v roku 1520 výskumník Sebastian Cabot, ktorý sa inšpiroval legendárnou horou Sierra de la Plata či inak „strieborná hora“. Ako prvý sa tiež zaslúžil o vytvorenie podrobnej mapy tejto oblasti.
Oblasť v okolí Rio de la Plata je ekonomicky veľmi dôležitá pre tie krajiny, ktoré sú v jej povodí. Ústie je významným miestom pre rybolov, ale aj pre vodné elektrárne, ktoré poskytujú energiu okolitým mestám. Okrem toho je Rio de la Plata aj významným zdrojom vody.
