Mladá talentovaná fotografka Miriam Rajčániová sa nedávno vrátila z jej dobrodružnej cesty po Filipínach. Túto krajinu zloženú z ostrovov spoznávala spolu s najlepšou kamarátkou Klaudiou Geljen. Obe už precestovali kus sveta, no na Filipínach sa zamilovali. Do prírody, miestnych ľudí a atmosféry krajiny. Preneste sa aj Vy na pár minút prostredníctvom rozhovoru a ich krásneho energického videa, ktoré je nižšie, na nádherné ostrovy menom Filipíny.
Patríš pomerne medzi ostrieľaných cestovateľov, ako sa na svoje cesty pripravuješ?
Každá cesta prináša veľké množstvo príprav. Vyžaduje simesiace čítania o danej krajine, zbierania informácii každého druhu, neustále dokupovanie potrebnej techniky, prípadne liekov . Na všetko sme samé a spoliehať sa môžeme jedine na seba, o to musí byť kvalita zozbieraných informácií väčšia. Netrebazanedbať ani aktuálny bezpečnostný stav navštevovanej krajiny.
Filipíny si sa vybrala spoznávať spoločne s veľmi dobrou kamarátkou, prečo práve s ňou a prečo práve Filipíny?
Od začiatku sme mali spoločný sen, zažiť niečo iné, čoho možno nie je schopný úplne každý. Keďže sme si veľmi podobné, navyše sme najlepšie kamarátky dobrých 15 rokov, vedeli sme, že spoločne zvládneme všetko,čo sa nám postaví do cesty. Jedna druhú dopĺňame a milujeme dobrodružstvo.
Filipíny sú ako surový diamant, krásne a väčšina ich územia je nezasiahnutá rukou turizmu. Boli sme pripravené preniknúť do menej známych miest, ktoré na Filipínach stále nie je problém nájsť. Chceli sme vidieť prekrásnu faunu a flóru. Preto padla voľba na Filipíny. To všetko sa nám podarilo.
Aký je teda tento štát v skutočnosti? Prekvapil?
Keďže sa Filipíny skladajú z viac ako 7000 ostrovov, je veľmi ťažké povedať, aké sú, nakoľko každý región, či ostrov má svoj vlastný rytmus. Nám sa podarilo navštíviť viac ako 20 ostrovov a niektoré preskúmať oveľa viac do hĺbky. Filipíny sú neopísateľne krásne, človek to musí zažiť, pretože asi neexistujú slová,ktorými by ste skutočne vystihli ich podstatu. Prekvapili natoľko, že sme sa v blízkej budúcnosti rozhodli vrátiť.
Zažili ste niečo bláznivé, nebezpečné, nepredvídateľné, nezabudnuteľné?
Začala by som tým, že sme mali zrejme šťastie na zážitky a ľudí akých sme stretli,pretože od prvého až do posledného momentu sa stal každý náš deň nezabudnuteľným. Konkrétne by sme tam zaradili naše 2- týždňové stanovanie na opustených ostrovoch. Nezabudnuteľnými sa stali aj formy sprchovania sa pomocou vody zo studne, ktorú sme si museli svojpomocne vytiahnuť, alebo na dvore jedinej rodiny obývajúcej ostrov za prítomnosti kohútov, prasiatok a opičiek s pomocou vedierka. Hygiena musí byť.
Medzi bláznivé a prípadne zábavné by sme radili momenty, ako keď jedna z nás spadla do ryžového poľa, pretancovanú noc na dedinskej svadobnej oslave s domácimi, nezabudnuteľné kilometre a trasy zdolané našou štvorkolkou a mnohé roztláčania za pomoci miestnych, ktorým sme doteraz vďačné.
Nebezpečným situáciam sme sa snažili vyhnúť a zbytočne neriskovať, no občas sa taká prihodí. Napríklad pád z motorky alebo dosť rozsiahle popŕhlenie medúzou a planktónmi, či dobrovoľný nástup do klietky visiacej desiatky metrov nad ryžovým polom.
Áno, na stránke „Dnes cestujem“ som videla Vašu fotku ako ste v tej klietke sedeli. Muselo to byť perfektné, no niektorí to odsúdili, keďže zrejme to bol priveľký risk. Nebáli ste sa?
Obklopovalo nás toľko krásy, že sme si v tých krátkych momentoch ani nestihli prehodnotiť možné riziká. Toto bol náš asi jediný, nie veľmi premyslený krok, no zrejme sme dôverovali ľuďom, ktorí nám ponúkli zažiť „prelet“ nad ryžovými poľami. Pozrite si video a uvidíte, že to za ten výhľad stálo.
Ako sa Vám, slečny, stanovalo na opustených ostrovoch?
Úžasne! Nič lepšie nás nemohlo postretnúť. Tá spätosť s prírodou, život na otvorenom mori, každodenné chytanie čerstvých rýb a iných morských potvor. Ostrovy bez signálu a elektriny. Zaspávanie pri sledovaní hviezd a mliečnej dráhy priamo z pláže či stanu. Sprchovanie sa skôr formou oblievania sa vedierkom. Nenapodobniteľné západy a východy Slnka. To všetko su zážitky, ktoré čovek nepochopí, ak ich nezažije.
S miestnymi ste si vytvorili pomerne blízke vzťahy. Akí sú?
Ako sme už vyššie spomenuli, sú to veľmi dobrosrdeční a priateľskí ľudia pripravení kedykoľvek pomôcť. Tohto sme boli svedkom niekoľkokrát, keď nám uprostred ničoho skupina miestnych opravila motorku bez akéhokoľvek nároku na odmenu. Keď sme vyhladované brázdili dediny a hľadali nejaké miesto s jedlom a nakoniec nás pohostila úžasná rodinka veľmi jednoduchých pomerov. Nikdy sme lepšiu rybu nejedli. Milujeme aj spomienky na karaoke ,ktoré sme zažili s domácimi niekoľkokrát, či piknik, na ktorý nás vzala jedna z rodín na svojej loďke, kde nechýbal tanec, hudba a skvelé tradičné jedlo.
Čo Vás Filipíny naučili?
Ak človek cestuje s otvoreným srdcom, cestovanie ho naučí mnohému. Stávate sa omnoho viac tolerantnejším človekom, múdrejším, skúsenejším, pripraveným riešiť rôznorodé situácie oveľa promptnejšie. Stávate sa mentálne silnejším a keď sa naučíte konečne opustiť zónu svojho komfortu začnú sa vám otvárať úplne iné dvere života.
Čo zanechalo v tebe najsilnejší dojem?
Tá nesmierna ľudskosť a starostlivosť akú v sebe Filipínci majú. Kdekoľvek sme sa pohli a kohokoľvek stretli vždy nám s radosťou a hrdosťou otvorili dvere svojho domova a pohostili nás aj s tým posledným čo mali. Nekonečná životná energia, bezstarostnosť a úsmevy, ktorými vás zahrnú je ako elixír života. Pritom ak sa na nich pozeráme očami Európana, mohli by mať stovky dôvodov na to, aby sa sťažovali.
Stihli ste si odskočiť a pozrieť Hong Kong. Páčil sa?
Hong Kong je iný ,ale ponúka miesta, ktoré stoja za návštevu. Spomíname si hlavne na množstvo skvelých ľudí, ktorí boli velmi milí, ale takým rezervovanejším spôsobom. Milovali sme pouličné stánky s jedlom a domáce pekárne. Hong Kong je svojim spôsobom krásny, ale my sme sa nevedeli dočkať návratu na Filipíny.
Dočítala som sa, ako si o sebe myslíš, že v minulom živote si bola sťahovavé zvieratko. Prečo? Čo ti dáva cestovanie?
My obe to cítime rovnako, nedokážeme si predstaviť zotrvať po celý život na jednom mieste. Toto je, samozrejme, veľmi individuálne a mnoho ľudí to pociťuje práve naopak. My patríme k tej skupine, ktorá cestovanie považuje za životný štýl. Neutekáme pred realitou, my si ju rozširujeme aj našimi cestami. Nasávame životné skúsenosti, energiu, múdrosť z každej jednej cesty. Je to určitá forma voľnosti, ktorú potrebujeme.
Aká je cesta plnenia si snov? Je niečo čoho sa musíš zriecť?
Akékoľvek plnenie snov prináša svoje obety. Našou obetou v tomto prípade je čas, ktorý by sme mnohokrát mohli stráviť s blízkymi, alebo sa venovať samé sebe, no ako sa hovorí, nič nie je zadarmo. Nadčasy v zamestnaní, ponocovanie, minimum voľného času, ale i to robí človek s obrovskou radosťou a motiváciou, pretože práca šľachtí a prinesie svoje ovocie.
