Je krásnym horským regiónom, ktorý prechádza hlavným hrebeňom Veľkého kaukazského pásma. Charakterizujú ho majestátne hory, divoké rieky, opevnené dedinky či opustené osady. Ale nájdete tu aj svätyne roztrúsené na svahoch. O turistickej infraštruktúre môžete na tomto mieste iba snívať, no aj napriek tomu ponúka región Khevsureti atmosféru, ktorú sa oplatí zažiť.
Nachádza sa v severnej časti Gruzínska. Ukrýva sa medzi dvoma známejšími regiónmi Kazbegi a Tusheti. S rozlohou približne 1050 kilometrov štvorcových rozdeľuje provinciu na dve nerovnomerné časti. Prvá časť, Pirikita Khevsureti má rozhlohu 565 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo jej sestra Piraketa Khevsureti disponuje 428 kilometrami štvorcovými. Najväčšie dedinky v tejto provincii sú Barisako a Shatili.
V období stredoveku bolo Gruzínsko neschopné vytvoriť typický feudálny systém. Ich spoločnosť zostávala založená na dávnych tradíciách a hodnotách. Deti šľachtických rodín a pánov boli vychovávané roľníckymi rodinami, ktoré boli známe svojou múdrosťou a ľudskosťou. Títo príslušníci učili mladých ich kultúre, histórii, tradíciám a všetkým aspektom ľudského poznania a taktiež skúsenostiam založených na kresťanských a pravoslávnych hodnotách.
Gruzínske horské komunity mali svoj určitý stupeň autonómie. Nikdy sa nestalo, aby prijali miestnych pánov. Zvolili si svojich vodcov. Zvyčajne to boli výnimoční bojovníci, ktorí disponovali tradičnými gruzínskymi vlastnosťami odvahy, čestnosti, otvorenosti, bratstva, nezávislosti a lásky k slobode. Často boli povýšení ako kráľovský strážcovia. Kráľ ich považoval sa spoľahlivých strážcov Kaukazských hôr a severnej hranice kráľovstva. V bitkách vždy nosili vlajky zdobené krížikmi a boli považovaní za stálych členov armády posvätných vlajok.
Vzhľadom na geografickú polohu regiónu, častokrát dochádzalo k jeho napádaniu. Aby Gruzínci žujúci v horách ubránili svoje dediny, stavali domy veľmi blízko pri sebe, aby vytvorili jednotnú obrannú stenu. Tieto dedinky znamenali pre Gruzínsko veľkú pomoc, pretože ochraňovali národ pred vniknutiami kočovných kmeňov. Jednou z najpozoruhodnejších dediniek je práve Shatili, ktorá je unikátnym komplexom stredovekých až ranných mderných pevností a opevnených obydlí vytvorených z kameňa a malty. Opevnenia sa skladajú prevažne z terasovitých budov, z nich dominujú bytové domy s plochým zastrešením. Nachádza sa tu aj 60 veží, ktoré sa spoja a vytvárajú tak jeden reťazec opevnenia.
Do konca 19. storočia sa tento región stretával s vyľudňovaním. To sa dokonca urýchlilo počas sovietskeho obdobia. V dnešnej dobe je veľa častí takmer opustených, pričom vo väčšine z dedín žije len zopár rodín. Tie sú sústredené na obvode regiónu a bývajú v moderných drevených domčekoch. V zime, keď sa obec stane neprístupnou po ceste, aj väčšina zvyšných obyvateľov na toto obdobie hory opúšťa.
Ďalšou významnou dedinkou v tejto provincii je Musto. Leží v regióne úplne opustené, bez jediného obyvateľa. Nachádza sa v nej približne 30 stredovekých opevnených bytových jednotiek, ktoré sú usporiadané na vertikálnych terasách na roklinou Musto-Ardoti. Okrem toho sa tu nachádzajú pozostatky mnohých veží a ruiny stavieb a budov. Musto bolo zaradené medzi jednu z najviac ohrozených historických pamiatok v celom Gruzínsku.
V regióne sa nachádza rozsiahla sieť vyznačených chodníkov. Aj napriek tomu, že cez provinciu prechádzajú niektoré z najznámejších turistických trás v krajine, nachádzajú sa tu aj miesta, ktoré doteraz nie sú preskúmané, ako divoké údolia a veľa neporušenej divočiny. No ak by ste sa náhodou rozhodli opustiť vyznačené trasy a skúmať nepreskúmané, mali by ste byť mimoriadne opatrní. Množstvo stôp vyznačených na mapách už dnes neexistuje, údolia sú hlboké, svahy strmé a rieky studené a mimoriadne silné a rýchle.
