Ostrov uprostred hôr či strašidelný hrad na vyvýšenej skale. Aj takto by sa pri prvom pohľade dalo opísať miesto s názvom Civita di Bagnoregio. V skutočnosti však ide o nádherné talianske mestečko v regióne Lazio. Osudom zmietané množstvom erózií a erupcií vyžaruje tajuplnosť až strašidelnosť a už z diaľky priťahuje pohľady zvedavých návštevníkov. Nesie prezývku umierajúce mesto. Zistite spolu s nami prečo.
Civita di Bagnoregio je známe svojou pozoruhodnou pozíciou na náhornej plošine vulkanického tufu. Mesto bolo postavené na tomto mieste z obranných dôvodov. Týči sa nad údolím riek Fosso di Bagnoregio a Fosso Torbido, ktoré skalu ohraničujú zo severu a juhu. Mestu hrozí permanentné nebezpečenstvo, pretože okraje náhornej plošiny sa rúcajú. Kedysi sa na tomto mieste vyskytovali činné sopky. Tie navrstvili množstvo sopečného popola. Zvetrávanie popola a erózia spôsobená dažďom a vetrom má na svedomí narušenie základnej opory budov, ktoré sa potom ľahko môžu zrútiť. Mestečko je zaradené do zoznamu world Monuments Fund’s 2006 Watch List ako jedno zo 100 najohrozenejších lokalít.
Civita di Bagnoregio je v skutočnosti dvoma vzdialenejšími mestami. Civita je mesto na kopci prístupné dlhou kamennou cestou (mostom), ktorá sa začína na konci susedného mesta Bagnoregio. Spojený názov sa dnes používa prevažne z orientačných dôvodov. Civita bola kedysi oveľa väčšou komunitou, dnes v nej žije len okolo 10 obyvateľov. Bola založená kmeňom Etruskov pred viac ako 2500 rokmi. Je rodným mestom Svätého Bonaventure, ktorý zomrel v roku 1274. V 17. storočí, keď bola táto oblasť súčasťou pápežských štátov, osud mesta poznačilo veľké zemetrasenie. Obecná vláda spolu s biskupom boli nútení presťahovať sa do Bagnoregia. Zemetrasenie malo na svedomí rýchly úpadok starého mesta. Koncom 19. storočia sa z mesta odsťahovali aj zvyšní obyvatelia. Civita tak v tom období zostala trvale obývaná len niekoľkými desiatkami ľudí.
Prístupovou cestou do mestečka je most, ktorý stojí na mieste pôvodnej, dávno zrútenej prístupovej cesty. Tú využívajú aj súčasní obyvatelia „umierajúceho mestečka“ pri ceste do Bagnoregia. V roku 2011 bol počet miestnych obyvateľov 16, dnes by mal len 10 či dokonca len 7. Most je dlhý 300 metrov a je určený výlučne pre chodcov.
V mestečku to vyzerá, akoby sa tam zastavil čas. Je obdivované aj pre svoju architektúru, ktorá si zachováva svoju podobu po niekoľko stoviek rokov. Vďačí za to najmä svojej izolácii, vďaka ktorej bolo schopné odolať modernizácii, ako aj zničeniu počas dvoch svetových vojen. Je očarujúcim miestom s pravou autentickou talianskou architektúrou. Pri vstupe vás privíta románsky oblúk prerezaný Etruskami pred viac ako 2500 rokmi. Okrem toho sa tu nachádza aj niekoľko významných pamiatok. Na hlavnom námestí Piazza San Donato sa nachádza jedna z nich. Je ňou katedrála Duomo di San Donato, najvýznamnejší kostol obce postavený v 5. storočí. Je významnou pamiatkou aj pre to, že sa v ňom nachádza drevený krucifix, ktorému sa pripisujú zázračné vlastnosti. Nesie prívlastok „hovoriaci“, pretože v dobe morovej epidémie v 15. storočí prehovoril k žene a upokojil ju, že jej modlitby budú vypočuté a choroba čoskoro prejde. Piazza San Donato je miestom, kde sa v meste nachádza jediný verejný telefón. Za návštevu stojí aj Palazzo Vescovile a jaskyňa Bonaventura. Tá pozostáva z komnaty a hrobky z etruského obdobia, ktorá sa nachádza doslova nad údolím, aj preto sa stala legendárnou.
A ako sa do mestečka dostať? Jeho umiestnenie je veľmi strategické. Nachádza sa v strednom Taliansku, približne 100 kilometrov od Ríma. Leží v provincii Viterbo blízko hraníc s provinciou Unbria. Ak prichádzate zo severu, z cesty A1 môžete sledovať pokyny na výjazd na Bagnoregia. Ak prichádzatez juhu, výjazd z Orte a namiesto jazdy po ceste do Viterbo použijete výjazd na Bagnaia-Montefiascone.
