Južne od mesta Paríž, v blízkosti malej dedinky Chenonceaux sa nachádza zaujímavý architektonický skvost. Vo väčšine prípadov sú zámky a kaštiele postavené na súši, no tento je viac než špecifický. Okrem toho, že je považovaný za zámok dám, tvorí aj most cez rieku Cher. Môžeme ho pokojne zaradiť do zoznamu najkrajších pamiatok Francúzska.
Jeho výnimočnosť spočíva práve v tomto špeciálnom umiestnení. Samotná rieka je mnohokrát tak pokojná, že sa zdá, že zámok sa rozprestiera nad jazerom. História zámku siaha už do 13. storočia, kedy si rodina Marques na tomto mieste postavila hrad a opevnený mlyn. Z pôvodnej stavby však napokon zostal len donžon a studňa vedľa neho. Tú zdobili emblémy tejto rodiny – chiméra a orol. Došlo k tomu v dôsledku ich vzbury proti vtedajšiemu kráľovi.
O niekoľko sto rokov neskôr pozemok kúpil kráľovský finančník Thomas Bohiere pre svoju ženu Katarínu. Tá je prvá z rady šiestich žien, ktoré výrazne ovplyvnili podobu dnešného zámku. Po tom, čo Thomas zomrel, bol zámok zadržaný kráľom Františkom I. kvôli nezaplateným dlhom. No kráľ krátko po získaní zámku zomrel a tak pripadol do vlastníctva jeho synovi Henrichovi II. Ten daroval zámok svojej milenke Diane de Poitiers, ktorá ihneď začala s jeho zveľaďovaním. Bola to žena luxusu a vkusu, mimoriadne krásna, múdra, ale aj prefíkaná. Podarilo sa jej strojnásobiť hodnotu zámku. V 16. storočí sa hodváb stával čoraz viac žiadanou komoditou v módnom priemysle. Diana preto neváhala a v záhradách pri zámku vysadila množstvo stromov moruší. Ďalej pokračovala vo zveľaďovaní zámku a jeho okolia, vysadila kvetinové záhrady, terasy či dokonca labyrint, ale aj most cez rieku.
V roku 1559 však došlo k nešťastnej udalosti a kráľ Henrich II. nešťastne zomrel pri turnajovom zápase. Vtedy jeho manželka Katarína Medicejská vysťahovala Dianu zo zámku a odstránila všetko, čo by jej kráľovu milenku mohlo pripomínať. Odstránila iniciály a emblémy zo stien zámku a nahradila ich dvoma prepletenými písmenami C. Okrem toho pokračovala v architektonických prácach a nechala postaviť slávnu dvojposchodovú galériu v renesančnom štýle, ktorá zastrešuje most postavený Dianou. Na zámku vychovávala svojho syna Henricha III., nasledovníka francúzskeho trónu.
Rok 1589 bol pre zámok viac než smutný. Zomrela Katarína Medicejská a jej syn Henrich III. bol zavraždený. Zámok pripadol jeho manželke Lujze Lotrinskej. Tá však po týchto smutných udalostiach upadla do hlbokého smútku a depresie a tomu prispôsobila aj vzhľad interiéru zámku. Počas jej obývania sa zámok stal „pohrebnou kaplnkou“, nechala si vymaľovať svoju spálňu na čierno a „vyzdobila“ ju symbolmi smútku.
Až o dlhú dobu neskôr, v roku 1733 pripadol zámok do vlastníctva bohatému šľachticovi menom Claude Dupin. Jeho manželka založila na zámku literárny salón. Ten priťahoval na toto miesto brilantných mysliteľov ako Voltaire, Montesquieu či Fontenelle. Zámku však počas francúzskej revolúcie hrozilo zbúranie. No Dupin ho zachránil tým, že pripomenul davu jeho strategický význam, ako jediného mostu cez rieku v okolí niekoľko kilometrov.
Medzi poslednými ženami, ktoré zanechali svoje stopy na zámku, bola aj Madame Marguerite Pelouzeová. Tá sa zapríčinila o veľkú rekonštrukciu zámku na jej vlastné náklady. No kvôli politickej afére skrachovala a zámok bol následne na to predaný.
Aby sme však nevenovali pozornosť iba samotným dámam, pozrime sa aj na okolie zámku. Vyznačuje sa neuveriteľne krásnymi záhradami, ktoré sú jeho najväčšou pýchou. Hneď pri bývalom donžone sa nachádza malá záhrada Kataríny Medicejskej. Tú tvorí päť trávnatých plôch, ktoré obklopujú fontánu v strede. Záhrada žiari farbami ruží tulipánov, petúnií, begónií či sedmokrások. Na druhej strane mostu sa rozprestiera záhrada Diany de Poitiers. V jej strede sa nachádza vodotrysk a nájdete v nej aj nádherné narcisy či biele ruže. Diana v tejto záhrade pestovala aj artyčoky.
V súčasnosti je zámok neobývaný, ale je k dispozícii svojim návštevníkom.
