Do tejto krajiny som vždy chcel ísť. Lákala ma tam hlavne príroda, samozrejme fjordy, jazerá, vodopády a spôsob života. A ako pre fanušika tvrdších odnoží metalovej hudby to bola priam povinnosť. Šli sme dvojica. Ja s priateľkou. Naša vízia bola jednoduchá: po neskutočne otravných skúškach na vysokej škole sme si chceli porelaxovať na krásnom fjorde a vypustiť všetky tie data, čo sme do seba hrnuli za posledný rok. Tak sme si teda vybavili voľno v práci a uprostred leta sme sa vybrali našu víziu uskutočniť. Zvolili sme free-road trip, nech je teda sranda.
Náš výlet sa začal celkovo fajn ránom. Nadšenie, očakávanie, trocha tej cestovnej nervozity a tak. Dali sme si výdatné raňajky a dokončili balenie batožiny. Pre úsporu financií sme naše dva ruksaky zbalili do jedného, pričom sme si dali pozor, aby sme neprekročili hmotnostný limit. Dajú sa tak ušetriť peniaze a zas toľko toho na taký trip ani nepotrebujeme. Leteli sme z poľských Katowic, kde nás zviezol jeden ochotný vodič. Lieta tam lacná letecká spoločnosť WizzAir. Išli sme so štvorhodinovou rezervou, ak by sa náhodou po ceste niečo prihodilo. A tak to celé mohlo začať.
Našu bezstarostnú náladu narušilo iba to, že sme sa po ceste na letisko stratili. Vodič totiž zle pozrel názov letiska a tak sme krúžili okolo mesta asi tri hodiny. Nervozita sa stupňovala, pretože do check-inu ostávalo asi dvadsať minút a to sme vôbec nevedeli, kde sme. Naša nálada bola odrazu pod psa, lebo sme sa pomaly zmierili s tým, že celý trip prešvihneme kôli našej nepozornosti. (To je mimochodom i veľké ponaučenie a preto odvtedy, ak niekam cestujem, idem radšej o deň skôr.)
Nakoniec pri všetkom šťastí, sme si všimli nepatrnú odbočku, ktorá mieri na letisko. Nikdy som ešte tak rýchlo nevystrelil z auta. Nahodil som na seba tridsať kilový ruksak a utekal ku Gate-u. A veru, bránu Check-in za nami zatvorili za dve minúty. V lietadle sme ešte rozdýchavali celý ten zhon, no boli sme šťastní, že sme to nakoniec stihli. Asi o hodinku sa pod nami črtala nádherná členitá krajina a my sme vedeli, že sme v Nórsku.
Do mesta Stavanger sme prileteli niečo po deviatej hodine večer, našli bus do centra a prišli na stanicu. Mali sme dohodnutý kontakt cez Couchsurfing.com (Mnohí cestovatelia dobre poznajú túto možnosť ubytovania po celom svete zdarma. Osobne tú stránku využívam často.) Ako sme čakali na nášho nového priateľa, boli sme mierne prekvapení z miestnych ľudí. Všetci boli totiž na mol spití. Vraj tam bola nejaká oslava mesta. Obleky, róby, spoločenské šaty, potrhané a všetci sa potácali. Mierne povedané.. Pripomenulo mi to nemenovaný Slovenský kraj, ale trocha v inom šate.
Tak sme sa ubytovali, prespali a hneď ráno vyrazili obzrieť mesto. Na navigáciu počas celého tripu nám bohato postačila gps v smartphone a občas mapa., ktorá sa dá kúpiť v mnohých kníhkupectvách. Nakúpili sme niečo na jedenie a vyrazili. (V určitých obchodných reťazcoch obchody vyhadzujú neznehodnotené jedlo do špecialnych kontainerov. Podľa obalu len skončila záručná doba, ale min. týždeň je úplne v pohode. Nájdete tam naozaj všetko. Sú radi, že si to niekto zoberie, aby sa to nemuselo vyhodiť. Majú na to svojské kontainery. Mnoho ľudí to takto robí. )
V strede mesta je krásne jazero, kde sme strávili celé dopoludnie. Je tam krásne čisto, mnoho ľudí behalo popri pobreží a všetci nás zdvorilo zdravili. Skoro počas celého pobytu sme mali krásne počasie. Mesto sa mi osobne veľmi páčilo, ľudia slušní, všade čisto, super. Asi pri každom dome mali domáci trampolínu a tak tam asi všetci skákali. Vraj kôli depresiam z počasia, ale kto vie…
Na druhý ďalší deň sme vyrazili na túru na fjord Preikestolen. Dá sa tam dostať trajektom zo Stavangeru. Stúpak to bol teda poriadny a dostali sme nápad tam prespať. Došli sme pod vrchol, ukotvili stan a užívali si výhľad. Cez kopce sa roztiekal hustý opar a nad nami bolo skoro vidno. Pri východe slnka to bol naozaj zážitok. Privstali sme si dosť skoro, pustili sme si Wardrunu a neskutočne si celú tu parádu užívali. Nad nami jeden blonďavý chalan fotil krajinu a dodnes som si nie úplne istý, či to nebol Kvitrafn (Einar Selvik) zo spomínanej kapely. Ďalšiu hodinu sme len v tichu sedeli. Došli sme na vrchol a kochali sa na zhruba 660 metrovým zrázom pod nami.
Vrátili sme sa kompletne unavení, ale aj zrelaxovaní. Ešte po ceste sme ochutnali známy Nórsky dážď, ktorý vraj prší aj od spodu. Je to pravda. Nepamätám si, kedy som tak zmokol. Ak idete do Nórska určite nezabudnite na pršiplášť. Ideálne kombinézu, alebo viacdielny odev. Zmeny počasia sú tu naozaj veľmi časté. Ak zmoknete, je dobré sa rovno preobliecť, lebo to môže vystriedať nepríjemný vietor. V Stavangeri sme strávili asi tri krásne dni a pripravili sa na ďalšiu cestu.
Našim cieľom bolo mesto Bergen, odkiaľ nám aj letelo lietadlo napäť. No chceli sme ísť hlavne cez krajinu a tak sme si to namierili do mestečka Rossendal pri Folgefone. Vyrazili sme ráno na stop. Asi po piatich minútach nás zobral jeden príjemný človek, učiteľ idúci na ryby. Komunikácia v angličtine nie je pre Nórov, starých či mladých žiadny problém. Stopovanie v Nórsku záleží asi od konkrétneho miesta a trocha šťastia, ale vo všeobecnosti sú nóri veľmi ústretoví. Trocha uzavretí, no z pochopiteľných dôvodov.
Po ceste sme sa ešte zastavili v meste Haugesunt, trochu zmoknúť a presunuli sa do Rossendalu. Tu sme bývali u jednej príjemnej slečny v krásnom staršom tradičnom domčeku. Mestečko je situované medzi kopcami s obrovským vodopádom. Nachádza sa tu nádherný park so starými stromami. Pri brehu kotvili lode a vzduch bol krásne čistý.
Na druhý deň sme vyrazili do Sundalu, Folgefona pozrieť sa na ľadovcový jazyk. Je to nenáročná prechádzka okolo čistého jazera. Všade naokolo stekali vodopády a človek sa ocitol v raji. Na prechádzke okolo jazera stretnete dosť ľudí, rodinieka podobne. Organizujú sa aj výstupy na ľadovec, samozrejme so sprievodcom. No treba tu tiež počítať s väčším obnosom finančných prostriedkov.
Pokračovali sme v ceste a namierili sme si to cez fjordy do mestečka Roldal. Nachádza sa tu pekný starý drevený kostol, krorý bol postavený niekedy v roku 1200-1250. Čo ma dosť pobavilo, boli tie sochy. Rôzne socialisticko-realistické vyobrazenia koňa, kravy, ovce a podobne.
Našli sme si miesto pri jazere, postavili stan a užívali sme si výhľad na západ slnka. Aspoň pokiaľ nezačalo pršať. Noci sú tu veľmi chladné a preto je treba myslieť na dobrý spacák a nepremokavý stan. Užitočná je aj malá celta. V Nórsku je povolené stanovanie, ale má to svoje obmedzenia. Stanovať je možné voľne, ale najmenej 150 metrov od súkromného pozemku.
Uzimení sme sa pobrali ďalej vo svojej ceste. Prechádzali sme mestom Odda, ktoré aspoň na mńa vplývalo ako jedna veľká fabrika obkolesená kopcami s vodopádmi. Stopli sme jeden pár z Holandska, stáli na každom odpočívadle a vychutnávali výhľad. Počasie sa neustále menilo a nuda určite nehrozila.
Po únavnej ceste sme dorazili do mesta Bergen. Je to mesto s najväčším počtom zrážok a preto bez dážnika sa tu von proste nechodí. Odložili sme batožinu do úschovne a šli sa pozrieť do mesta. Pršalo. Centrum mesta sa vyznačuje známymi rybími trhmi. Na ulici je množstvo stánkov, kde sa predáva obrovské množstvo rýb a rôznych morských potvor. Tu som prvý krát videl, ako obchodník jednou rukou drží celý stan,aby mu ho neodfúkol silný vietor a druhou rukou obsluhoval zákazníkov.
Nachádza sa tu aj moderné info centrum, kam je možné sa schovať pred dažďom. Večer sme sa prešli po povestných úzkych drevených uličkách. Je tu množstvo obchodov a je čo pozerať.
Na druhý deň sme šli do múzeí lodí a histórie. Návštevník by ich rozhodne nemal vynechať, pretože stoja naozaj zato. Sú tam makety vikingských lodí a množstvo zaujímavostí. Pri prechádzke okolo jazierka v strede mesta sme stretli aj Gaahla (Gorgoroth, Wardruna). V tomto meste žije mnoho zaujímavých osobností a umelcov. (znalí vedia). Bergen je krásne mesto, no osobne by som tie nekonečné dažde asi nevydržal.
Večer sme sa pomaly pobrali na letisko, odkiaľ nám letelo lietadlo do Poľska. Na letisku sme strávili veľa hodín v resting room. Určite odporúčam. Pohodlné naklopovacie sedadlá, na ktorých sa dá bezproblémov vyspať. Personál, ako aj obsluha veľmi milí a my sme si dopriali konečne oddych.
Naša cesta po Nórsku dopadla nad očakávania aboli sme spokojní. Asi najlepší čas na návštevu je koniec augusta. Je príjemné počasie a slnečno. Prší tu často a počasie sa rýchlo mení. Väčšinou ide ale o občasné zrážky a tak sa to dá ustáť.
V Nórsku je draho.Drahé sú hlavne služby. Preto je potrebné zobrať si dostatočné množstvo peňazí. Ušetriť sa však dá na strave, ako aj na ubytovaní, ak používate couchsurfing. Cestovať po tejto krásnej krajine je asi najlepšie autom, kde si môžete nabrať zásoby a prejdete toho viacej. Avšak pre dobrodruhov odporúčam aj free-style štýl. Určite to stojí za to.
Autor: Radoslav Hrčka
Letenky do Nórska
- Letenky do Nórska zakúpite za dobré ceny cez Wizzair do Osla – Sandefjord (pozor letisko je od Osla vzdialené ešte cca 100 minút vlakom cca 20 eur za cestu) alebo do Bergenu.
- Ryanair lieta z Krakova do Osla (tiež Sandefjord).
- Letenky z Viedne, Budapešti do Osla alebo Bergenu hľadajte leteny TU.
Ubytovanie v Nórsku
- Využite prenájom izby či domu na AirBnB.com alebo si rezervujte hotel/hostel na Booking.com ( pozrite si náš návod na lacné ubytovanie), alebo využite Couchsurfing a bývajte zdarma u niekoho.
Požičanie auta v Nórsku
- Vyhľadajte a rezervujte si auto v Nórsku a vyzdvihnite si ho už priamo na letisku.
