Robí sprievodcu po Rwande: Turisticky poznám Rwandu lepšie ako Slovensko.

Zoltán žil posledných 7 rokov striedavo v Rwande a na Slovensku. V Rwande robil dobrovoľníka a neskôr aj sprievodcu.

Aký bol tvoj prvý kontakt s Rwandou?

Svoj africký príbeh som začal dobrých pár rokov dozadu. V lete 2012 som bol prvýkrát vo východnej Afrike, konkrétne v západnej Keni. Išli sme tam s manželkou ako dobrovoľníci na slovenský rozvojový projekt. To bolo také prvé oťukanie sa s kompletne odlišným životným štýlom. O rok neskôr sme potom spolu išli do Burundi, malej krajiny pri jazere Tanganika, a o necelý mesiac neskôr sme prvýkrát zavítali do Rwandy.

V Rwande sme sa ako prvé vybrali na safari. Je tam taký rozlohou síce malý, ale veľmi sympatický národný park. Naše prvé dobrodružstvo dopadlo kuriózne, vylomilo sa nám koleso uprostred parku medzi divokou zverou, kde sme nemali žiadne spojenie so svetom.

Ako ste to vyriešili?

Mali sme šťastie. V prvom rade tam s nami boli naši skúsenejší kolegovia, náš sprievodca a z času na čas okolo prešli aj rangeri (strážcovia národného parku s vysielačkami). Na safari turisti vzájomne okolo seba prechádzajú a keď niekoho vidia v problémoch, tak sa určite spoja sily. Cez rangerov sme kontaktovali pracovníkov pri vstupe do parku, ktorí zas kontaktovali najbližšieho automechanika. Ten prišiel k autu, zistil aký je problém, išiel do Kigali kúpiť súčiastky, na druhý deň sa vrátil a aspoň provizórne auto opravil priamo v parku.

Samozrejme, trvalo to 1-2 dni, my sme si zatiaľ prenajali ďalšie auto a ďalej sme si užívali safari. Jediný problém bol, že nás tento safari výlet nakoniec vyšiel 3x viac, než sme plánovali. Ale poučili sme sa zo svojich chýb, že netreba na všetkom šetriť, lebo ak by sme si zaplatili skúsenejších, koniec-koncov by nás to stálo menej.

Koľko krát si už bol v Rwande?

Neviem presne spočítať koľkokrát sme boli v Rwande, asi by som to rátal na desiatky návštev, keďže posledných sedem rokov sme v Rwande a v Burundi striedavo žili. Desať mesiacov tu a dva mesiace na Slovensku na návšteve doma. Momentálne sme ale už trvalo na Slovensku a do Rwandy chodím „na návštevu“.

Čo si tam robil?

Pracovali sme na projektoch Vysokej školy Svätej Alžbety. V Burundi máme osem rozvojových projektov, v Rwande dva. Moja manželka pracovala ako lekárka v jednom zo zdravotných stredísk, ja ako koordinátor projektov. To znamená, že som zabezpečoval plynulý chod projektov, zásoboval kuchyne jedlom a nemocnice liekmi, komunikoval s miestnymi ministerstvami a inštitúciami, pomáhal novým pracovníkom začleniť sa.

Teraz však už robíš niečo iné…

Áno. Za tých sedem rokov nás navštívilo veľa známych, ktorých sme sprevádzali po Burundi, Rwande či Ugande. Každá cesta bola niečím výnimočná. V Afrike sa nedá plánovať, vždy sa vyskytne situácia, na ktorú treba pohotovo zareagovať. Počas jednej takejto cesty vlastne vznikol aj nápad založiť cestovnú kanceláriu zameranú na zážitkové cesty po východnej Afrike. Tak sme na ňom začali pracovať, plánovať rôzne cesty a itineráre, aby sa v nich každý našiel.

A vyšlo to?

Momentálne organizujeme zájazdy do 25 afrických krajín, 11 ázijských a otvárame pilotné zájazdy pre Južnú a Severnú Ameriku či Európu.

Takže by sa dalo povedať, že na Rwandu si expert.

Áno, dá sa povedať, že Rwandu poznám veľmi dobre. Jednak z turistickej stránky, ale poznám najmä miestnu kultúru, ako tam funguje každodenný život, mentalitu ľudí. Čo majú radi, čo považujú za dôležité a čo na nich platí. Musím priznať, že turisticky lepšie poznám Rwandu ako Slovensko. Čo však neznamená, že po Slovensku necestujem.

Je potrebné mať v Rwande sprievodcu alebo môže ísť človek aj sám? Na čo ťa potrebujem?

Človek môže ísť na vlastnú päsť takmer kamkoľvek, nie je povinnosť mať sprievodcu. Krajina je bezpečná. Samozrejme, záleží to od cestovateľa, no mať sprievodcu, ktorý pozná krajinu, je vždy veľkou výhodou. Rwanda nie je turisticky vyspelá krajina, je síce na dobrej ceste, no napríklad v službách majú ešte veľké rezervy. Častokrát sú to maličkosti, ktoré vedia pokaziť celý zájazd, nech sa už vyberiete kamkoľvek.

Čo také?

V Rwande je napríklad problém sa ubytovať za rozumnú cenu a kvalitu v okolí dažďového pralesa Nyungwe. Dokonca ani obľúbené weby ponúkajúce ubytovanie nie sú presné. Jeden hotel je tam na mape lokalizovaný priamo uprostred pralesa. Poviete si, čo už môže byť autentickejšie? No ten hotel by ste v danej lokalite hľadali márne.

Rovnako môže byť problém navštíviť niektoré čajové plantáže, ktoré patria k top turistickým miestam v krajine. Prehliadky treba dohodnúť vopred, kontakt ale ťažko zohnať. Takisto hromadná doprava mimo hlavného mesta môže byť pre menej extrémnych ľudí odstrašujúca. V našom prípade je sprievodca zárukou kvalitnej zážitkovej skúsenosti, poznáme lokálnych ľudí, skutočný život Rwanďanov aj v odľahlých miestach. Zákazníkov berieme na miesta, kde by sa sami dostali iba ťažko. Navštívime miestnu školu, zdravotnícke centrum, antimalnutričné kuchyne, s lokálnymi si zahráme futbalový zápas či basketbal.

Ďalšia výhoda je znalosť miestnych cenových pomerov. V treťom svete sa bežne funguje na vyjednávaní, dohadovaní, takmer nikde nie sú zverejnené ceny a tam, kde sú, ide väčšinou a premrštené sumy. Často ľudia prídu hrdinsky na vlastnú päsť do krajiny, o ktorej si niečo prečítali na internete, prípadne im o nej povedali známi. Česť skúseným cestovateľom a výnimkám. Často sa môže môže stať, že za viac peňazí toho človek vidí menej, prípadne má z krajiny negatívny dojem. V extrémnych prípadoch môže mať až pocit okradnutia.

Hovoríš, že krajina je bezpečná. Pred 25 rokmi tam však prebehla takzvaná Rwandská genocída, pri ktorej zomrelo okolo 800-tisíc ľudí. 

Ak by sme chceli byť presní, tak Rwanda momentálne uzatvára päťdesiatku najbezpečnejších krajín sveta. Tento trend sa však vybudoval najmä za posledných 10 rokov, kedy sa na budovanie bezpečnosti, v krajine zničenej jednou z najkrutejších občianskych vojen modernej histórie, vynaložili enormné financie a ľudské zdroje.

Je táto minulosť v Rwande nejako cítiť? Aká je atmosféra medzi kmeňmi Tutsi a Hutu teraz? 

Rwanda je genocídou poznačená dodnes, veď väčšine ľudí sa s ničím iným ako s genocídou táto malá africká krajina ani nespája. Pocity, ktoré majú samotní Rwanďania ťažko opísať niekomu, kto to nezažil. Genocída vznikla do istej miery ako davová psychóza. Dlhodobé podnety a huckanie väčšinovej populácie Hutu proti menšinovým Tutsi, potom jeden významnejší podnet (zostrelenie lietadla s prezidentom a obvinenie menšinových povstalcov) a masové krviprelievanie bolo na svete. Genocída sa odohrala pomerne nedávno a dodnes nie sú spravodlivo odsúdení všetci jej aktéri.

Ako sa asi cítia pozostalí obetí, ktorí len tak-tak prežili, keď vidia svojich susedov, ktorí sa proti nim otočili, ako si ďalej s rodinou žijú svoje životy? My si to asi nedokážeme predstaviť. No život v Rwande ide ďalej, každoročne v apríli je tzv. „Kwibuka“, čo je 7 dní, kedy celá krajina spomína na obete genocídy a uctieva si ich pamiatku. Vtedy akoby zastane verejný život, je zakázané púšťať hudbu či pozerať futbalový zápas, prezident a štátne autority majú siahodlhé prejavy. Momentálne je na verejnosti zákaz otvorene rozprávať o etnikách, navonok sú k sebe Hutu a Tutsi neutrálni, čo je však v ich hlavách, ťažko odhadnúť.

Na čo si predsa len dať pozor a čomu sa v tejto krajine vyhnúť? 

Drobná pouličná kriminalita typu vreckárov, či vykradnutého auta sa vyskytuje všade na svete. Netreba sa miešať do politiky, otvorene na verejnosti rozprávať o tom či je niekto Hutu alebo Tutsi.

Hádam by som upozornil na medzimestskú autobusovú dopravu, Rwanda je hornatá krajina, niekde sú cesty úzke a kľukaté, bez zvodidiel a neraz sa stalo, že autobus s ľuďmi vyletel z cesty a pristál niekoľko desiatok až sto metrov nižšie pod kopcom. Rovnako predbiehanie do kopca do zákruty je špecialita tejto oblasti. V Kigali je zas veľa motoriek a k nehode príde ľahko. No a domáci radi hádžu vinu na cudzinca, aby z neho dostali odškodné. Ani sa nenazdáte a je okolo vás 25 „svedkov“, ktorí bratsky tvrdia, že ste nehodu zavinili vy, aj keby ste sedeli na sedadle spolujazdca. 

Čo sa týka nočného vychádzania, Rwanda je v tomto naozaj bezpečná krajina. Väčšiu opatrnosť by som odporučil hádam v pohraničných oblastiach s Burundi a Konžskou Demokratickou Republikou. V dedinách je to tiež bezpečné, jednoduchí lokálni ľudia neublížia nikomu, skôr sú na cudzincov zvedaví a veľmi radi by s nimi trávili čas. A okrem toho, na uliciach sú vždy a všadeprítomní policajti či vojaci, ktorí sú veľmi féroví a nie sú až tak slepo korupční. Dá sa im veriť aj sa na nich v prípade problému spoľahnúť.

Autobusy zletia z kopca, ľudia predbiehaju do zakruty a doprava v meste je chaotická. Ako sa tam teda bežný turista môže prepravovať?

Autom, autobusom, motorkou, bicyklom, prípadne pešo. Tí bohatší aj lietadlom či helikoptérou. Záleží na tom, koľko do toho investujete a koľko riskujete. Zas nie každý druhý autobus havaruje a drobné ťukance v meste sú najčastejšie bez zranení. Sú aj ľudia, ktorí miestnu dopravu považujú za súčasť dobrodružstva a doslova si ju užívajú. Vo všeobecnosti ale platí, že ak ste za volantom, základ je dodržiavať predpisy, byť ostražitý a nikdy sa nespoliehať, že zabrzdí ten druhý. Ak ste pasažier, treba si vyberať spoľahlivé spoločnosti, nebrať najlacnejšiu alternatívu.

Spomínal si, že robíš sprievodcu. Ako vyzerá taký výlet napríklad na 10 dní a koľko na to treba približne peňazí?

Áno, špeciálne v Rwande sprevádzam vždy ja. Je to moja srdcovka a naozaj dobre to tam poznám. Po prílete do Rwandy máme 1 deň v Kigali, kde našich zákazníkov uvedieme do obrazu o Rwande. Aká je to krajina, čo sa tu vlastne v minulosti stalo, ako funguje miestny život. Navštívime memoriál genocídy, dáme si dobré jedlo, poobzeráme sa po meste.

Ďalšie dni ideme na okruh okolo krajiny. Na severozápade sa nachádzajú vyhasnuté vulkány, kde si turisti môžu vybrať z rôznych aktivít (stopovanie goríl, turistika, jaskyne, pamätník Dian Fossey), alebo si len odpočinú v prekrásnej prírode na čerstvom vzduchu vo výške 2000 metrov nad morom. Ďalej pokračujeme k jazeru Kivu, kde si dáme výlet na lodi okolo malých ostrovčekov, ktoré skrývajú svoje prekvapenia. Potom navštívime slovenský rozvojový projekt (nemocnicu a školu) a čarokrásnu čajovú plantáž. Nakoniec sa presunieme k dažďovému pralesu Nyungwe, kde sú opäť na výber aktivity (turistika, šimpanzy, chodník v korunách stromov, pozorovanie vtákov, návšteva vodopádov…).

Do úvahy ešte pripadá 1-2 dňové safari v NP Akagera. Ak by mali klienti špeciálne želania, ako napríklad basketbal s miestnymi, návšteva tradičných dediniek, ochutnávka banánového piva v lokálnom kabarete, stačí povedať. Čo sa týka nákladov, záleží to hlavne od preferencií a aktivít (rozpočet značne navýši stopovanie goríl), štandardu ubytovania a stravovania, ale aj míňania na suveníry či extrémne charitatívneho ducha. V našej ponuke máme aj akciové ceny, ktoré sa vo vybraných dátumoch pohybujú už od 1,650 EUR/osobu.

TIP: Využite zľavu 100 € na akýkoľvek výlet do Rwandy na stránke Baloo.sk aj so sprievodcom. Pri obejdnávke vložte do kolonky „zľavový kupón“ kód LETENKYZABABKU.

Koľko stojí stopovanie Goríl? Je šanca, že ich aj neuvidím?

V Rwande stojí stopovanie goríl 1.500 USD na osobu, v Ugande a v DR Konga sú ceny o vyše polovicu nižšie. Gorily uvidíte na 99%. Sú vybrané gorilie rodiny, ktoré sú zvyknuté na turistov a sú neustále monitorované. Rangeri vždy vedia, kde sú. V prípade, že sa s gorilami nestretnete, môžete ísť na druhý deň zadarmo.

Je rwandské safari to porovnateľné s populárnou Tanzániou alebo Botswanou? 

V Rwande je iba jeden safari park, NP Akagera. Rozlohou je pomerne malý a počas genocídy sa zvieratá v parku lovili, čo viedlo k vymiznutiu niektorých druhov. Po občianskej vojne sa začalo s výraznou revitalizáciou parku a dnes je opäť domovom celej tzv. „Veľkej päťky“ (slon, byvol, nosorožec, lev, leopard), aj keď na levy, leopardy a nosorožce treba dávku šťastia. Rwanda síce nepatrí k top safari destináciám, ale v Akagere sa dá stráviť veľmi príjemných pár dní v obklopení panenskej prírody, kde nie sú zástupy ľudí.

Takže vyslovene safari destinácia to nie je.

Ak by niekto chcel ísť cielene za safari dobrodružstvom, odporúčal by som asi kombináciu Keňa + Tanzánia, kde sú parky rozlohou oveľa väčšie a je ich viac. Každý je niečím výnimočný a dajú sa fajn kombinovať. Botswana má taktiež senzačné parky, avšak je logisticky aj finančne pomerne náročná. Nech sa už ale na safari vyberiete kdekoľvek, platí základné pravidlo: To, že zvieratá uvidíte je šťastie, netreba to brať ako samozrejmosť. Je to voľná príroda, kde zvieratá nikto nekŕmi, ale hľadajú si potravu sami.

Spomínal si, že si tam išiel ako dobrovoľník. Ako sa k takému niečomu môžem dostať? Na ako dlho tam musím vycestovať?

Toto je naozaj individuálne. Existujú rôzne neziskové organizácie na Slovensku a v okolitých krajinách, ktoré majú rôzne zamerané rozvojové projekty po celom svete. Záleží na tom, k čomu inklinujete. Niekto je lekár, niekto učiteľ angličtiny, niekto psychológ a niekto proste chce pomôcť a priložiť ruku k dielu.

Treba si nájsť organizáciu a kontaktovať ju, že máte záujem. Väčšinou vás potom zavolajú na pohovor, na základe ktorého, ak ste vhodný kandidát, vás vyšlú do terénu. Často tomu ešte predchádzajú nejaké školenia alebo kurzy, kde vám priblížia život a prácu v danej krajine. Každá organizácia má vlastné pravidlá, ale najčastejšie sa posielajú dobrovoľníci minimálne na 3 – 6 mesiacov. Potom sú tzv. terénni pracovníci, ktorí na projekte fungujú stabilne aj niekoľko rokov, tak som išiel aj ja s manželkou.

Čo sú v súčastnosti najväčšie problémy Rwandy? 

V krajine je všetko drahé, dane sú vysoké a treba ich platiť. Chudobnejší ľudia prežívajú veľmi skromne a väčšina marže malých obchodníkov ide do štátnej kasy.

Turisti však vidia inú Rwandu, dynamicky sa rozvíjajúcu, ekologickú krajinu implementujúcu inovácie. Rwande sa nedá vyčítať jej rozvoj. Mení sa doslova zo dňa na deň, niekedy až prirýchlim tempom. Miestni ľudia nestíhajú chápať tieto zmeny a tak sa často stane, že napr. cestou na letisko by malo auto prejsť obrovským moderným automatickým senzorom, avšak colníci ho nevedia používať a tak naďalej kontrolujú autá ručne a supermoderný stroj hrdzavie nepoužívaný.

Inak je krajina stabilná a ekonomicky rastie. Patrí medzi africké krajiny, ktoré sa posúvajú dobrým smerom. Občas majú problémy so susedným krajinami (Burundi, Uganda, DR Kongo), ale tie problémy pre turistov a bežných ľudí nie sú vnímateľné, skôr politicky zamerané.

Ubytovanie, kam berieš klientov sú na dobrej úrovni alebo treba čakať nejaký kultúrny šok?

V základnej cene je ubytovanie na úrovni troch hviezdičiek, no sú aj miesta, kde je naozaj ťažké nájsť strednú kategóriu hotela. Ak si klient praje kvalitnejšie ubytovanie, samozrejme, je možné to za príplatok zariadiť.

A čo jedlo?

Lokálne jedlo je kombinácia fazule, ryže, kasavy, zeleniny, hovädzieho, kozľaciny, pri jazerách aj ryby. Typické jedlo je napr. „agatoke“, čo sú varené zelené banány, kozie mäso a vnútornosti s hráškom alebo „brošety“, čo je ugrilované mäso na paličke. Obedy sú na viacerých miestach bufetovou formou. V Kigali je aj veľa reštaurácií z rôznych svetových kuchýň. Dá sa tu nájsť klasická indická, čínska a európska kuchyňa, ale aj etiópska, indonézska či japonská reštaurácia.

Hrozí mi tam malária?

Vzhľadom na svoju geografickú polohu a nadmorskú výšku je v niektorých (hlavne nižšie položených oblastiach pri jazerách) naozaj vysoký prenos malárie. Bežnému cestovateľovi sa odporúča užívať antimalarickú profylaxiu (ide sa o tabletky, vakcína pre cestovateľov neexistuje) a chrániť sa pred uštipnutím komárom, čiže používať repelenty, spávať pod moskytiérou, po zotmení nosiť dlhšie oblečenie.

Odporúčané očkovanie?

Čo sa týka očkovania, do Rwandy nie je povinné očkovanie proti žltej zimnici, ale do okolitých krajín (Burundi, Uganda, DR Kongo) toto očkovanie treba. Z odporúčaných očkovaní má zmysel očkovanie proti brušnému týfu a hepatitíde A, čo sú ochorenia, ktoré sú časté v nedostatočných hygienických podmienkach.

Dôležité je poriadne si umývať ruky, prípadne mať v taške dezinfekčný gél, piť balenú vodu a jesť poriadne tepelne upravené jedlá. Treba mať na pamäti aj fakt, že aj keď sú miestne jazerá na pohľad krásne, vo vode môžu byť rôzne parazity, ktorými sa môže človek pri kúpaní nakaziť.

Kedy je najlepší čas na návštevu Rwandy? 

V Rwande, tak ako aj inde v subsaharskej Afrike, sa strieda obdobie dažďov s obdobím sucha. Počas obdobia dažďov je všetko nádherne zelené, je čerstvý vzduch a je dostatok vody. Avšak odľahlejšie cesty sú iba ťažko priechodné a to väčšinou džípom 4×4, brodiť sa po pralese v blate tiež nie je bohviečo a vyššie v horách vtedy býva veľká oblačnosť. V období sucha niekedy nezaprší ani raz za mesiac, vtedy je prašno a v niektorých častiach krajiny môže byť problém s vodou.

Na cestovanie je však vhodné práve obdobie sucha, pretože sú výborné podmienky na prechádzky po džungli, vysokohorskú turistiku, či safari alebo oddych pri jazere. Veľké obdobie sucha trvá od začiatku júna do polovice septembra a potom je krátke obdobie sucha od polky decembra do cca polovice februára, aj keď v tom čase môže občas aj spŕchnuť.

Dobre. Dajme tomu že chcem ísť s vami. Čo všetko si potrebujem zariadiť?

Nejaké extra prípravy nie sú nevyhnutné. U veľa ľudí je paradoxne najťažšie si v práci vybaviť dovolenku, ostatné potom ide hladko! Ak navštívite iba Rwandu a nejdete do susedných krajín (Burundi, DR Kongo, Uganda), tak nepotrebujete dokonca ani povinné očkovanie proti žltej zimnici, keďže Rwanda nie je endemická krajina. Samozrejme, odporúčaných očkovaní je celý zoznam, ale závisí najmä od charakteru zájazdu a vašej opatrnosti, či vôbec nejaké z nich budete potrebovať.

A čo víza?

Víza si po novom kúpite priamo pri vstupe do krajiny, čo je výhodná novinka, pretože ešte pred nejakým časom sa podávala online žiadosť, ktorá fungovala veľmi africky, čiže občas prišla hneď kladná odpoveď, inokedy od jedného zo skupiny pýtali pozývací list, ale od nikoho ďalšieho v rámci skupiny nie, poprípade vôbec neodpovedali.

Čo si zbaliť?

Treba sa zásobiť repelentmi, prípadne antimalarikami, kto uzná za vhodné (keďže v nižších častiach krajiny a pri jazerách sa vyskytuje malária), zobrať foťák, zameniť si doláre – tu platí pravidlo o bankovkách vydaných po r. 2009 a to je tak všetko. Oblečenie podľa sezóny, väčšinou krátke, ale aj niečo teplejšie do kopcov. Batožina závisí od leteckej spoločnosti, ale minimum 23kg je v cene vždy.

Komu by si Rwandu odporučil. A naopak pre koho Rwanda možno nie je to pravé?

Rwanda je výnimočná tým, že okrem bielej pláže si tu nájde to svoje každý. Je to krajina kontrastov, je tu chudoba, ale aj luxusný expatriotský život, nedotknutá príroda, divoké zvieratá, bohatá kultúra, tradície, umenie, pútavá história. Krajina je ekonomicky, technologicky, dokonca aj ekologicky dynamicky sa rozvíjajúca. Ešte som nestretol človeka, ktorému by sa tu nič nepáčilo. Aj keď je to možno ťažko predstaviteľné, Rwanda je vhodná aj ako destinácia s malými deťmi, všade sú „baby-friendly“ a „kids-friendly“ miesta a deti si to tu naozaj užijú.

Vďaka za rozhovor. Tvoj odkaz na záver? 

Odkázal by som asi len toľko, že pred Afrikou netreba mať strach. Je to súčasť našej planéty a žije tu nezanedbateľná časť populácie. Netreba žiť len vo svojom pohodlnom svete. Práve navštevovanie nových krajín a poznávanie iných kultúr a životných štýlov nás obohacuje a robí nás pokornými a aj vďačnými. Už to nie je taká nedostupná destinácia, akou bola pred niekoľkými desiatkami rokov. Dnes naozaj stačí pár kliknutí a otvára sa pred nami nový svet. Stačí sa len osmeliť.

 

 

[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]
[kkstarratings force=“false“ valign=“bottom“ align=“left“]