Ahoj. Na úvod sa nám trošku predstav, aby sme vedeli kto si a čomu sa venuješ
Helou 🙂 Takže volám sa Kristína a som nomad – cestovateľka, umelkyňa a učiteľka. Keď sa ma niekto spýta odkiaľ som, vždy mám problém odpovedať, pretože od malička som nikde nežila dlhšie ako 5 rokov. Najviac času som strávila na Slovensku, tak „reku“ for the sake of the argument som asi Slovenka. Momentálne sa potulujem po Taliansku, kde part-time učím angličtinu a španielčinu. Taktiež sa aktívne venujem rastu môjho ‚biznisu‘, keďže ako som povedala, som umelkyňa. Žijem veľmi jednoduchý, no fascinujúci život, ktorý prekypuje jogou, čokoládou a úchylkou pre smiech.
Ktoré krajiny sa ti zatiaľ podarilo navštíviť?
Takže z exotickejších to bol Hong Kong a Čína ( aj keď Hong Kong patrí pod Čínu, veľmi si potrpia na to, aby sme ich nehádzali do rovnakého vreca; oficiálne je to autonómne územie, pozor ak sa chystáte 🙂 ). Z európskych to boli Česko, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko ( viem, viem, zatial trápne :D), Švédsko, Francúzsko, Grécko , Anglicko, kde som žila 4 roky a Taliansko, kde mám momentálne base. Podotkla by som ešte, že cestovať som ‚naozaj‘ začala pred rokom a pol a mám 18. Od začiatku roka 2017 (dúfam teda že až do konca) sa mi podarilo navštíviť minimálne jednu krajinu na týždeň každý mesiac. Celkom sranda bola sedieť nad Ryanairom s maturitným kalendárom na jar 😛 Všetko sa dá, keď sa chce. A všetko bolo hradené z peňazí mnou zarobených.
Ktorá z nich ťa zaujala najviac? A prečo? A naopak, sklamala ťa niektorá z krajín v ktorej si bola?
Veľmi, veľmi ťažko povedať. Musím povedať že Čína je doslova iný svet. Ich jazyk som sa učila 2 roky a bola som aj tak úplne stratená. Kuracie paprčky ako príloha k očným bulvám v cestíčku zážitok vidieť (som síce ateistka, ale ďakovala som bohu za to že som „vegoš“, inak by bolo veľmi neslušné odmietnuť a urazili by sa. Vegetariánstvo chápali.) Čiže tým, že bola tak rozdielna v porovnaní so všetkým čo som doteraz zažila, ma fascinovala. Vrátiť sa však neplánujem. Na druhej strane, západ slnka poza aktívnu sopku na Santorini, alebo jesenú prechádzku po Štokholme by som si pokojne zopakovala.
Čo sa týka sklamania, sklamaná som nebola nikde. V taliančine je ale také pekné slovo disillusione a znamená to zbavenie sa ilúzií. Toto sa mi určite stalo v Paríži. Namiesto vzduchu, ktorý mal voňať„olejovkami“, kávou a romantikou, tam bolo takisto veľa smogu ako na Slovnaftskej. A takisto veľa prostitútok. Mona Líza nebola väčšia ako A4ka s portrétom mojej babky a zámkový most lásky bol zrušený kvôli preťaženiu. Moje ilúzie sa teda rozpŕchli rýchlo ako choré holuby na slávnej Champs-Élysées. Aj keď toto celé znie strašne kyslo, pravdou je že Paríž je neskutočné mesto, ktoré treba zažiť. Dokonca aj imigranti s kľúčenkami pred Louvre-om doplňujú modernú „šmrncovnú“ atmosféru. A presne toto sa snažím zachytiť mojimi obrazmi; 21. storočie tak ako je, bez romantizovania a cenzúry. Tak ako ho prežívam ja a ako ho môžeš prežívať ty.
Patríš skôr k low-cost cestovateľom alebo keď už niekam ideš tak príliš nešetríš? Koľko ťa stojí samotné cestovanie?
Povedala by som niečo medzi. Väčšinou cestujem sama a ostávam v hosteloch ( určite odporúčam solo travellerom, ktorí sú aspoň trochu sociálni; naozaj nádherné zážitky, napriek môjmu prvotnému skepticizmu). Pár krát som riešila už aj airbnb a couchsurfing, s oboma iba pozitívne skúsenosti. Takže, ubytovanie ma naozaj nevyjde veľa. Čo sa týka leteniek, kupujem ich väčšinou pár mesiacov dopredu a neletím v lete (v lete „autobusujem“ a „vlakujem“), takže ceny sú pár desiatok eur. Keď už som nohami pevne na zemi, rada „čekujem“ mieste vegánske reštaurácie (a cukrárne!), čo nie je zrovna všade najlacnejší špás. V každom prípade, akokoľvek náročná je moja strava, dá sa aj low-cost. Napríklad na Santorini som týžden žila na chrumkavých 3-eurových falafloch z Lucky-Souvlaki a prežila som. Akurát chudák cholesterol možno trocha stúpol. Všetky výdavky zapisujem, sledujem a plánujem, takže určite zastávam názor, že cestovať sa dá ultra lacne. S tým že na cestách nežijem zo „sáčkového ‚kuře napapřice‚“, navštevujem galérie a skoro všade požičiavam bicykle namiesto chodenia, myslím že 100-300eur za výlet vrátane leteniek je super. Svätý Ryanair!
Máš nejakú historku z cestovania, na ktorú rada spomínaš a rada by si nám ju porozprávala?
Haha, smejem sa iba na pomyslení. Ako som povedala, všetky moje zážitky z hostelov sú fantastické, ale tento jeden mimo-hostelový je ešte lepší. Jedná sa o už spomínaný výlet do Paríža, jeden z mojich prvých. Ledva sa mi dátumy zmestili, lebo týždeň predtým som bola v Ríme a doslova deň po potencionálnom návrate som mala letenky do Londýna. Ale teda, s mojou výbornou polo-Francúzskou kamarátkou sme sa rozhodli, že proste musíme. Jej otec má že vraj nejakých známych ktorí nám môžu požičať byt. Super, „ubytko zadara“, vybavené, letenky kúpené. Neriešila som, až dokým sme neprišli na „byt“. Jednalo sa o izbičku 2x2m s nafukovacím matracom, mini umývadlom a… sprchou ktorá mala slúžiť zároveň ako záchod. Že vraj veľmi typické v umeleckej časti Monmarte. Všetko v poriadku, žiadny problém, až kým sme nezistili že naša wc-sprcha nemala dostatok tlaku na spláchnutie veľkej potreby. Sme síce hippies, ale odtiaľ potiaľ. Toto znamenalo žiadne kakanie doma. Taktiež to znamená, že teraz vždy keď sa ma niekto spýta, čo bola „najfreaky“ vec akú som spravila, môžem povedať že po vyšliapaní 1,665 schodov a predraženej vstupenke na najvyššie poschodie Eiffelovej veže som tam, 324m vysoko, naozaj urgentne a s obrovskou úľavou, vykonala veľkú potrebu.
Precestovala si mnoho krajín. Čo myslíš, čo by sa malo na Slovensku zmeniť aby sme boli pre zahraničných turistov záujímavejšou destináciou?
No v prvom rade by mali byť Slováci milší, ochotnejší a priateľskejší. Od taxikárov ktorý si vypýtajú 5-násobok od zahraničného (a verte mi že keď už sa niekto rozhodne cestovať na Slovensko, je to ozajstný cestovateľ a vie, koľko by ten taxík mal asi stáť) po kluby ktoré pošlú turistov tmavšieho pigmentu pokožky niekam, lebo sú ‚plní‘, prípadne bez odôvodnenia. Keď som bývala v Bratislave, pracovala som ako turistická sprievodkyňa. Príbehy ktoré mi turisti rozprávali boli často iba na pokrútenie hlavou. Nechcem zovšeobecňovať, ale z mojej skúsenosti sú Slováci negatívne naladený národ. Milujem veľa vecí na tejto krajine, mám odtiaľ veľa krásnych zážitkov, ale žiť by som tam momentálne naozaj nechcela. Samozrejme všade sa nájde nejaká tá chybička, napríklad v Taliansku je skoro nemožné žiť a riešiť hocičo, od úradov po objednanie jedla v reštaurácií, bez znalosti taliančiny. Avšak keď sa už nejak rukami rohami dohovoríte, väčšina sa rozosmeje, povtipkuje s milión nadávkami a prípadne ťa objíme na rozlúčku. Pre Slovensko by som teda povedala „s úsmevom smerom ku globalizácií!“
Od kedy maľuješ a ako si sa k tomu dostala?
Fúha, odkedy si pamätám. Od základnej školy som bola ‚to dievčatko s farbičkami‘. Umenie mi prišlo do života veľmi prirodzene, ale určite nie samo od seba. Doslova stovky portrétov predtým než sa predal prvý. Hodiny experimentácie s technikami, štúdia histórie umenia. Síce som nešla na vysokú školu ( mimo iného kvôli tomu že mi všetky mne-dostupné vzdelávacie systémy prídu neefektívne a potláčajúce), neustále sa vzdelávam sama. Čítam, analyzujem, skúšam, filozofujem a v neposlednom rade socializujem, čo je ukrutne dôležité pre rast a celkovo život umelca.
Svoju stránku máš v angličtine. Znamená to, že väčšinu svojich klientov, ktorí od teba kupujú obrazy sú zo zahraničia?
Áno, presne tak. Veľmi malé percento predaných obrazov bolo pre slovenských zákazníkov. Vyslovene si dávam záležať na tom, aby bolo jasné, že sa snažím sprístupniť to čomu verím globálne; obrazy viem zaslať do každej krajiny každého kontinentu. Aby sa táto idea zdôraznila, nedávno som zaviedla aj celosvetové poštovné zadarmo. Veľmi sa teším z návštevníkov mojej stránky ktorí pochádzajú z ‚pár dzedzínza horami‘ ako napríklad Fínska, Austrálie alebo Indie. Taktiež, angličtinu považujem za môj materinský jazyk, takže napríklad opisy obrazov, technické detaily a blog sa mi oveľa ľahšie píšu po anglicky ako po slovensky (alebo v ktoromkoľvek inom jazyku ktorý ovládam).
Čo by si poradila niekomu, kto by sa tiež chcel venovať maľovaniu?
Zober do ruky hocičo, čím sa dá niečo znázorniť na hocijakej ploche a rob. Nemusí to byť papier a ceruzka, alebo štetec a farba. Určite pevne verím, že naozaj výnimočné umenie sa rodí z menenia pravidiel a na menenie pravidiel ich treba najprv poznať. To neznamená že musíš kopírovať Picassa 500-krát. Skôr pochopiť ho. Prečítať si o jeho kontexte a zistiť, že práve tam sa zrodila jeho technika. Potom je potrebné, čo je určite najťažšia a zároveň najdôležitejšia výzva kvalitného umelca, nájsť si svoj kontext. Na začiatok by som teda odporučila zistiť kto si a prečo tu si. To sa potom ukáže v tvojom umení a spraví ho ozajstným. Len sa nezabudni nestratiť v hľadaní, alebo si minimálne zobrať „skicák“ a rezervné hb-čka na cestu 🙂 . Ešte by som mohla odporučiť pozrieť niekedy moj blog, kde sa často venujem témam určeným priamo pre umelcov.
Kristínku môžete sledovať aj na Facebooku: https://www.facebook.com/kristinafulopovaart/
Alebo si pozrite jej web: http://kristinafulopova.com/