Ak sa nachádzate v Austrálii, krajine, kde sa už radšej ani nekúpete, nevykračujete si v buši a desíte sa nevyužívaných priestorov vlastného domu, určite vás nenapadne ísť na prechádzku, aby ste si pozbierali ingrediencie na šalát. Je to ale škoda. Napriek ohromujúcemu množstvu jedovatej zveri a rastlín, aj Austrália má pár chutných voľne prístupných vychytávok. Stačí sa trošku porozhliadnúť a určite vašej pozornosti neuniknú nasledujúce rastliny…
Slanorožec bylinný, anglickým názvom samphire, prezývaný aj morská špargľa, patrí medzi pôvodné sukulenty kontinentu. Rastie prevažne na soľných pláňach Južnej Austrálie. Odporúča sa ho jesť najmä v období od októbra do marca, kedy je najzelenší a najšťavnatejší. Zbierajú sa najmä mladé výhonky (na taniery vypadajú ako zelené larvy), ktoré sa môžu jesť aj surové a majú príjemnú slanú chuť oceána. Aby ste znížili jeho slanosť, stačí ho na 1-2 hodinky namočiť do vody.
Štôrbôčik rozložitý, známy aj ako špenát novozélandský, anglickým názvom warrigal beans, si ako jedna z prvých domorodých rastlín získala obľubu u európskych osadníkoch. Už kapitán Cook ju doporúčal svojej posádke ako prevenciu proti skorbutu, námorníckemu ochoreniu z nedostatku vitamínu C. Táto rastlina môže byť vo väčšom množstve škodlivá, preto je dobré ju zaliať na 3 minúty horúcou vodou. Jej chuť je naozaj podobná špenátu.
Poludňovku trblietavú, v anličtine známa ako pigface či ice plant, môžete často podobne ako samphire spozorovať na piesočných dunách neďaleko oceánu. Jedná sa o domorodú rastlinu, ktorú každý pozná, ale nie každý vie, že je jedlá. Jej purpurové ovocie údajne pripomína chuť kiwi a jej dužinaté listy sa podávajú čerstvé alebo tepelne upravené. Štava z listov taktiež napomáha štípancom a popáleninám, zriedená s vodou slúži na kloktanie boľavého hrdla :).
Ak ste nejaký čas pobudli v Austrálii, určite ste si tieto rastlinky všimli. Odvážite sa ich ale aj ochutnať? 🙂
